Zdravotníci pôsobiaci vo vojne na Ukrajine hlásia prípady plynovej gangrény. Ide o infekciu, ktorá sa šírila v zákopoch prvej svetovej vojny. Spôsobuje ju baktéria, ktorej sa darí v podmienkach s nedostatočnou hygienou. Také na bojisku vznikajú, pretože pre dronové útoky včasný prevoz do nemocníc v mnohých prípadoch nie je možný. Písal o tom portál The Telegraph.
Plynová gangréna je vážna bakteriálna infekcia svalového tkaniva, spôsobená najmä baktériou Clostridium. Je pomenovaná podľa bubliniek plynu, ktoré sa pod kožou tvoria, priblížil The Telegraph.
Tejto baktérii sa darí v odumretom tkanive bez prístupu kyslíka. Spôsobuje silnú bolesť, opuch, zmenu farby tkanív a praskavé pocity v dôsledku pohybu plynu.
Infekcia sa vyskytuje po mechanických poraneniach, ako sú hlboké strelné rany či rany spôsobené výbuchom, najmä v prípadoch, keď je zdravotná pomoc oneskorená. „Do nemocnice nám prichádzajú ľudia, ktorí sú zranení už niekoľko týždňov,“ potvrdil zdravotný dobrovoľník v Záporožskej oblasti Alex.
Dodal, že tieto osoby „len sedeli“ v podzemných stabilizačných centrách, kde ich udržiavali pri živote s vynaložením maximálneho úsilia. V krytoch sa podľa jeho slov museli zdržiavať aj pre útoky dronov. „Ak vyjdete na otvorené priestranstvo, zabije vás dron,“ povedal.
„Plynová gangréna je niečo, o čom sa učíte v škole,“ skonštatoval Alex. Na Ukrajine sa podľa jeho slov táto infekcia vyskytuje, pretože zranení nedostávajú primeranú starostlivosť a nie je možné dostať ich dostatočne rýchlo do nemocnice.
Liečba nie je zaručená
Liečba plynovej gangrény je náročná a zotavenie nie je zaručené ani v najlepších nemocniciach.
„Je to mimoriadne život ohrozujúca infekcia. Ak sa nelieči, úmrtnosť sa blíži k sto percent,“ uviedla Lindsey Edwardsová, odborníčka na mikrobiológiu z King’s College London. Spresnila, že zvyčajne pri nej chirurgicky odstraňujú infekčné tkanivo a podávajú veľmi silné antibiotiká.
Na Ukrajine je však takmer nemožné poskytnúť bezprostrednú starostlivosť z dôvodu obmedzeného prístupu do laboratórií.
The Telegraph pripomenul, že plynová gangréna sa spája s prvou svetovou vojnou z dôvodu kombinácie bojových podmienok, vážnych zranení a obmedzenej zdravotnej starostlivosti. Vojaci bojovali vo vlhkých zákopoch, kde bolo blato a výkaly. V takomto prostredí sa baktéria Clostridium ľahko šíri.
„Historicky je to považované za fenomén prvej svetovej vojny,“ vysvetlil Alastair Beaven z University of Birmingham, ktorý pôsobil vo vojenských zdravotníckych zariadeniach v Afganistane. Odvtedy je podľa jeho slov oveľa zriedkavejšia, najmä z dôvodu včasného čistenia rán či antibiotík.
Náboje a šrapnely spôsobujú hlboké rany s množstvom odumretého tkaniva a vytvárajú plynovej gangréne ideálne prostredie. Antibiotiká v tom období ešte neboli k dispozícii a na nižšej úrovni bola aj hygiena poranení. Príchod antibiotík počas druhej svetovej vojny výrazne znížil úmrtnosť na infekcie na bojisku.
