Medzinárodný deň nenakupovania je sviatok, ktorý sa koná vždy v piatok po Dni vďakyvzdania v USA, čo je dnes 28. novembra. Tento deň vyzýva k zastaveniu nadmerného konzumu, ktorý sa spája s dňom Black Friday, keď obchodníci ponúkajú najväčšie zľavy v roku.
Psychologička Eva Klímová v Ranných správach vysvetlila, ako na reklamné zľavy a ponuky reaguje náš mozog. Takisto hovorila o situáciách či ponukách, keď sa nedokážeme ovládnuť a podľahneme marketingu.
„Nakupovanie nonstop je skôr reflexom, ako by to bola vedomá voľba. Marketing je nastavený tak, že je prispôsobený fungovaniu nášho mozgu. Pôsobí tak, aby si náš mozog veľmi rýchlo vytvoril dopamínovú reakciu. To znamená, že náš mozog začne rozoznávať, že je tu isté vzrušenie, máme nejakú potrebu, potrebujeme si niečo kúpiť,“ upozornila Klímová.
Dodala, že sa to deje bez toho, aby potreba bola reálna. „K tomu nám pomáhajú farebné reklamy, ktoré vidíme,“ doplnila. Ľudia majú tendenciu si potrebu rýchlo uspokojiť a naplniť. „Otázka je, či potom zapíname podvedomý reflex, alebo robíme vedomé nakupovanie,“ povedala.
Dopamín aj influenceri
Zodpovednosť podľa jej slov nenesie dopamín. „Zodpovedná je za to naša nesebaregulácia a neochota sebakontroly, pretože tomu podľahneme,“ povedala.
Potvrdila, že tomu napomáha aj možnosť nakupovať cez internet či prostredníctvom mobilného telefónu. „Práve to, že máme možnosť nonstop skrolovať rôzne siete a ponuky a máme oslabenú rýchlosť porozumenia tomu, čo robíme, sa rozhodneme rýchlo. Vedie nás to k tomu, že často kúpime to, čo kúpiť nepotrebujeme,“ povedala. Ľudia tiež v tej chvíli nekontrolujú svoj rozpočet, nakupujú cez karty uložené v aplikáciách.
Klímová hovorila aj o tendencii ľudí sledovať influencerov. „Ak má influencer niečo, čo nám prezentuje a produkuje, tak v tom okamihu máme potrebu si to kúpiť,“ uviedla odborníčka.
Dodala, že sa to vzťahuje na ľudí, ktorí influencera sledujú, sledujú jeho životný štýl, chcú byť „in“. „Vznikajú mentálne skratky a to nás často vedie k nákupom, ktoré sú zbytočné,“ dodala.
Závislosť od nakupovania
Klímová potvrdila, že narastá počet mladých ľudí, dievčat, ktoré sú od nakupovania závislé. Tiež to súvisí s vplyvom sociálnych sietí, kamarátov a uspokojenia dopamínu.
„Nemajú ešte dostatočne vyvinutý mozog v oblasti rozhodovania, pretože tieto procesy sa vyvíjajú neskôr, okolo 25. roku,“ upozornila. Mohlo k tomu podľa nej prispieť aj to, že mladí ľudia majú v dnešnej dobe prístup k financiám, majú svoje účty a karty. Upozornila, že rodičia by ich mali viac kontrolovať.
Spontánne nákupy sú podľa psychologičky postavené na mentálnych skratkách. „Na jednej strane vidíte niečo, čo je posledná šanca kúpiť, je to nedostupný tovar. Alebo, už máme len tri kusy na sklade,“ povedala. Človek sa vtedy snaží využiť príležitosť. „Ľudia si chcú naplniť potrebu a hľadajú si odôvodnenia,“ zopakovala. Tým si nákupy ospravedlňujú, no následne môžu mať pocit viny.
Psychologička spresnila, že závislosť na nakupovaní sa nazýva oniománia a rozvíja sa postupne.
„Dostávame sa do stavu, keď sa už od toho neviete odtrhnúť. Musíte každý deň, alebo niekoľkokrát denne niečo kúpiť, aby ste dosiahli pocit uspokojenia,“ povedala. Ukazovateľmi sú v tomto prípade stav účtu a množstvo nahromadených vecí.
