Vyššie rozpočty prijaté v predstihu, rezervy a úvery – samosprávy sa pripravili na takzvanú dlhovú brzdu. Tá začne platiť od soboty (21. 11.). Znamená to, že si štát vrátane samospráv musí lepšie strážiť výdavky a zabrániť zadlžovaniu. Mnohé mestá a obce sa preto so schvaľovaním rozpočtu na budúci rok poponáhľali.
Odvoz odpadkov, prevádzka škôl aj sociálnych zariadení. To je len časť výdavkov samospráv. Nitra na ne pre budúci rok schválila historicky najvyšší rozpočet, 134 miliónov eur, teda o asi 31 miliónov viac ako pre tento rok. Mesto chce pritom financovať aj drahšie investičné projekty, na ktoré bežné príjmy nestačia.
Ako sú samosprávy pripravené na dlhovú brzdu, zisťovala v relácii Správy redaktorka STVR Jana Obrancová:
Nitra sa preto ešte pred aktiváciou dlhovej brzdy rozhodla prijať aj 12-miliónový úver. Peniaze majú ísť aj na opravu tejto cesty, na ktorej vodiči denne bojujú s výtlkmi a nerovnosťami. Z úveru chce mesto financovať desiatky projektov.
„Postavenie novej materskej školy v Horných Krškanoch, ktorá bude taktiež slúžiť aj pre seniorov, revitalizácia vonkajších priestorov, detských ihrísk,“ vymenoval primátor Nitry Marek Hattas.
Proti zadlženiu sa v meste ozývajú aj kritické hlasy. „Mesto má v súčasnosti okolo deväť miliónov nedočerpaný úver, tak si povedzme úprimne, keď nevedia minúť to, čo si zobrali v predchádzajúcich rokoch úvery, ako sa očakáva, že sa minie počas dvoch rokov tento úver?“ skonštatoval poslanec nitrianskeho mestského zastupiteľstva Pavol Obertáš.
„Pokiaľ by mesto nepristúpilo na to, že by sa takýmto spôsobom predzásobilo peniazmi, tak na najbližšie dva roky jednoducho tieto peniaze už nemohlo čerpať a rozvoj mesta by zastal,“ odôvodnil Hattas.
Samosprávy chcú zmenu zákona
Na obmedzenia dlhovej brzdy sa pripravili samosprávy naprieč Slovenskom. Je to tak aj v Tuhári, kde sa v niektorých výdavkoch tiež spoľahnú na úver. Dlhová brzda napriek tomu vyvoláva obavy.
„Že nebudeme mať dostatok finančných prostriedkov na zvýšené výdavky, ktoré nám môžu vzniknúť, či už z dôvodu spolufinancovania projektov, nových projektových dokumentácií a takisto aj navýšenia platov,“ uviedol starosta obce Tuhár Peter Čeman.
„Samosprávy vždy môžu šetriť – nemusia svietiť, nemusia podporovať šport, kultúru, môžu pozatvárať obecné úrady, môžu zrušiť mestské polície, môže sa čokoľvek, ale pokiaľ ide o kvalitu služieb, až taký veľký priestor na šetrenie nie je,“ poznamenal predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božík.
Mechanizmus dlhovej brzdy schválil parlament ešte v roku 2011. Samosprávy chcú preto iniciovať aj zmenu zákona tak, aby sa ich obmedzenia dlhovej brzdy v budúcnosti netýkali. Na to bude treba nájsť ústavnú väčšinu.
