Duševné zdravie detí je témou, ktorá presahuje školské brány. Nový audit Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) však ukazuje, že slovenské školy na túto výzvu zďaleka nestačia. Jeden psychológ pripadá v priemere na 710 žiakov, v niektorých okresoch nie je ani jeden.
Úzkosti, depresie či sebapoškodzovanie po pandémii pribúdajú, no systém podpory stále neexistuje. Školská psychologička Michaela Artemia v relácii Aktuálne :24 upozornila na nedostatočný počet týchto odborníkov, následky i najčastejšie ťažkosti u detí.
Pri takom množstve žiakov na jedného psychológa ten psychológ podľa Artemie iba „hasí“. „Venuje sa iba krízovým situáciám. Veľmi málo, ak vôbec nejaký čas, mu zostáva na pravidelnú, systematickú preventívnu prácu s deťmi,“ spresnila.
Upozornila, že pre absenciu psychológov na školách či v okresoch sa znižuje dostupnosť pomoci pre deti, rodičov či pedagogických zamestnancov. „V neposlednom rade poradenské zariadenia, na ktoré sa rodičia často obracajú, pokiaľ prvý kontakt nemôžu mať v škole, bývajú veľmi preťažené,“ dodala.
Často sa tiež v takýchto prípadoch stáva, že učiteľ supluje aj úlohu „psychológa bez odborného vzdelania“, čo vie byť „rizikové a nebezpečné“.
Ďalej v rozhovore uviedla, že školský psychológ býva často prvý kontakt pre rodiča alebo pre dieťa. „Školský psychológ sa počas svojej praxe stretáva naozaj so všetkým, od začínajúcich psychiatrických diagnóz až po zneužívanie,“ povedala. Mal by byť preto podľa nej odborník aspoň v tom, kam prípady ďalej odporučiť.
Psychologička tiež pripomenula, že existuje veľké množstvo liniek pomoci, aj anonymných, ktoré môžu byť prvou voľbou. Dieťa sa však môže obrátiť aj na inú preň dôveryhodnú osobu ako pediater či osoba v školskom prostredí.
Ťažkosti už na prvom stupni
Artemia tiež potvrdila, že duševné zdravie detí sa výrazne zhoršilo aj počas pandémie ochorenia COVID-19. „Systém nezachytil podporu duševného zdravia mladých ľudí v tom období včas,“ uviedla. Dodala, že psychológovia sa dodnes stretávajú so zakorenenými spôsobmi fungovania u detí.
„Týka sa to najmä sociálnych vzťahov, sociálnej oblasti, ale aj online obdobia. Deti majú ťažkosti so zaspávaním,“ povedala. Pripomenula aj závislosti na sociálnych sieťach.
Typické ťažkosti podľa jej slov do veľkej miery závisia od prostredia. „Výrazne sa na školách stretávame so sebapoškodzovaním či samovražednými myšlienkami. Rovnako sa stretávame s depresívnymi symptómami u detí,“ povedala. Tiež sa viac podľa nej rozpráva o šikane a pripomenula aj tlak na výkony detí.
Prejavy psychických problémov u detí sa posúvajú do skorších období. „Stretávame sa s tým už na prvom stupni, možno okolo ôsmeho či deviateho roku veku sa tieto ťažkosti prejavujú,“ dodala Artemia.
„Dieťa popisuje bolesti hlavy, bolesti brucha a nemajú zjavnú fyziologickú príčinu. Bývajú teda psychosomatického charakteru,“ vysvetlila Artemia. Na druhom stupni spomenula vzťahové ťažkosti ako šikana a sebapoškodzovanie i depresívne prežívanie.
„Na stredných školách k nám často prichádzajú deti, ktoré už majú diagnostikované nejaké psychiatrické ochorenie a potrebujú intenzívnu podporu aj v školskom prostredí,“ doplnila.
