V pondelok (24. 11.) popoludní sa diskusia o umelej inteligencii (AI) na BratislavaAI Forum 2025 posunula od školských tém k samitu. Otváral ho prezident Peter Pellegrini spolu s prezidentkou Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardovou.
Ako bude AI ovplyvňovať rozvoj spoločnosti budúcnosti a čo ak prekoná vlastné hranice? To boli jedny z hlavných otázok, ktoré si kladú milióny ľudí po celom svete. A položili si ju aj v Bratislave.
„Technológia a jej kontrola musí zostať v rukách ľudí. Oni musia niesť zodpovednosť za rozhodnutia umelej inteligencie. Slovensko chce byť lídrom testovania a rozvoja umelej inteligencie. V oblasti medicíny aj vzdelávania. Je však potrebné stanoviť pravidlá, aby sa AI mohla rozvíjať bezpečne a chrániť ľudí,“ povedal prezident Pellegrini.
Samitu o umelej inteligencii v Bratislave sa v Správach venovali redaktori Peter Tarasovič a Viliam Ovsepian:
Chýba etický rámec
Podľa účastníkov svetu stále chyba spoločný etický rámec a najmä spolupráca v oblasti jej vývoji. „Všetci chcú ovládnuť umelú inteligenciu ako prví. V OSN tvrdíme, že musíme postupovať spoločne. Jej nástroje musia pomôcť štátom, firmám a regiónom,“ vysvetlil námestník generálneho tajomníka OSN a osobitný vyslanec OSN pre technológie Amandeep Singh Gill.
„Musíme sa učiť a vzdelávať jeden druhého. Nechceme, aby AI a jej príležitosti boli len pre rozvinuté ekonomiky,“ povedal generálny tajomník OECD Mathias Cormann.
„Výzvy a využitie AI nie sú rovnaké v rôznych kútoch sveta. Iné sú v Európe, iné v Afrike. Nesmieme zabúdať na rozdiely medzi ľuďmi, pretože tie prinášajú vzájomnú nenávisť,“ priblížil generálny riaditeľ UNESCO Khaled El-Enany.
Umelá inteligencia má vplyv aj na ekonomiku, pretože podľa ECB ľudia na nej len za posledný rok zarobili vyše sto miliárd dolárov.
„USA a Čína sú vedúcimi hráčmi. Európska únia zmeškala príležitosť. Ale ešte stále sa môže stať dôležitým hráčom. Musíme prijať nástroje umelej inteligencie, a odstrániť prekážky vo vzdelávaní. Inak riskujeme, že vlna novej priemyselnej revolúcie nás obíde a zostaneme na chvoste vývoja,“ skonštatovala prezidentka ECB. Otázka nie je či takzvaná nová priemyselná revolúcia príde, ale kedy a či je Únia na to pripravená.
