Pôrodnosť klesá, dĺžka dožitia stúpa a silné populačné ročníky vstupujú do dôchodku. Tento trojitý tlak mení nielen vekovú štruktúru krajiny, ale aj podmienky na trhu práce, vplyv na verejné financie a udržateľnosť sociálneho systému. Podrobnosti poskytol odborník na zamestnanosť Michal Páleník v relácii Aktuálne :24.
Páleník vysvetlil, že populačne najsilnejšie ročníky sa narodili okolo rokov 1975 až 1980 a potom krivka postupne klesala. „Počet narodených detí bol vtedy stotisíc, okolo roku 2002 to kleslo na 52-tisíc,“ spresnil.
V kontexte trhu práce zdôraznil viacero faktorov. „Je to nízka pôrodnosť, rodí sa menej detí, tým pádom ich menej, vo veku okolo tých 20 rokov, nastúpi na trh práce,“ vysvetlil. Tiež pripomenul, že ľudia z povojnových ročníkov postupne odchádzajú do dôchodku. Doba dožitia sa predlžuje, čo označil za pozitívne.
Dodal, že mnohí mladí ľudia v súčasnosti študujú vysokú školu, čo skracuje pracovný život o päť rokov. Upozornil tiež, že asi štvrtina mladých ľudí študuje v zahraničí, kde potom aj zostane. Nalákať ich späť na Slovensko je podľa Páleníka náročné.
Takisto upozornil, že Slovensko vlani vydalo len dvanásť modrých kariet, čo je systém na prilákanie vysokokvalifikovaných migrantov. „To je, myslím, tretie najmenšie číslo z celej Európskej únie,“ spresnil.
Slovensko má podľa jeho slov nízke aj ďalšie štatistiky. „Veľká väčšina migrantov, čo tu máme, sú nízko vzdelaní, stredne vzdelaní. Vysokoškolsky vzdelaných máme výrazne menší podiel, ako sme mali pred desiatimi rokmi,“ povedal.
Starnutie sestier i dôchodcov
Páleník upozornil na problém so starnutím zdravotných sestier. Sestry, ktoré odchádzajú do dôchodku, nemá kto nahradiť. Takýto dopyt by si podľa neho mali prognózovať všetky pracovné pozície.
„Mali by sme vedieť, kde treba vyškoliť ľudí tak, aby nás to o desať rokov neprekvapilo. Zároveň máme nahrádzací dopyt, že starší ľudia častejšie chodia k lekárovi, takže bude treba viac sestier,“ uviedol.
Páleník upozornil, že starší ľudia majú inú štruktúru spotreby. „Taký šesťdesiatnik si už menej často objednáva bungee jumping na dovolenke ako priemerný dvadsiatnik,“ skonštatoval.
Podľa Páleníka je potrebné upraviť niektoré parametre v súvislosti s tým, že ľudia majú dlhšiu dobu dožitia a sú dlhšie na dôchodku. Zároveň by však podľa neho malo platiť, že práca by mala byť príjemná a ľudí by mala napĺňať. „Človek by nemal pozerať na dôchodok ako na vykúpenie, na ktoré sa teší,“ povedal.
