Brusel a Bern sa chystajú podpísať novú bilaterálnu dohodu, ktorá reorganizuje a modernizuje vzájomné vzťahy. Týka sa to všetkých oblastí, od elektrickej energie, cez štátnu pomoc, dopravu, voľný pohyb osôb, až po finančné príspevky Švajčiarska do bloku. Denník Neue Zürcher Zeitung (NZZ) píše, že Bern chce po novom rozdeliť tento balík na dve časti. To však zástupcovia EÚ odmietajú.
Vláda v Berne uisťuje, že v jej prístupe sa nič nemení a balík bilaterálnych dohôd stále vníma ako celok. Napriek tomu ho chce rozdeliť prostredníctvom štyroch federálnych dekrétov: o prístupe na trh EÚ, elektrine, o bezpečnosti potravín a o zdraví. Na stole je dokonca aj možnosť k niektorým bodom usporiadať referendum.
Takýto prístup vyvoláva v Bruseli nedôveru, konštatuje NZZ. O to viac, že to bolo práve Švajčiarsko, ktoré navrhlo únii balík s novými dohodami. To uľahčilo vyjednávanie výnimiek. K voličom sa tak nedostali len abstraktné témy, ako je riešenie právnych sporov, ale aj konkrétne výhody, najmä v oblasti elektrickej energie.
Článku v Neue Zürcher Zeitung sa v Čítaní zo zahraničnej tlače venoval redaktor Viliam Hauzer:
Je zrejmé, že Európska komisia (EK) je podráždená, že sa tento prístup teraz mení. Brusel najviac kritizuje plán, že by Švajčiari o základných bodoch bilaterálnej dohody hlasovali v roku 2027, o elektrickej energii dokonca až v roku 2030.
Podľa švajčiarskeho denníka je to jasná snaha uprednostniť vnútropolitické záležitosti pred medzinárodnou dohodou. Bern však zabúda, že aj Európska únia má svoje vlastné domáce politiky, uzatvára Neue Zürcher Zeitung.
