Od roku 2028 musia byť verejné budovy, podľa novej smernice Európskej únie, bez emisií. Postupne sa pravidlá rozšíria aj na súkromné novostavby či na existujúce budovy.
Niektorí zástupcovia stavebného sektora však upozorňujú, že tempo zavádzania zmien je príliš rýchle. Podľa odborníka je teraz dôležitá najmä systematická príprava stavebného sektora, vrátane školenia pracovníkov.
Budovám bez emisií sa v relácii Rádiožurnál venovala redaktorka Juliána Lubušká:
Smernicu o energetickej hospodárnosti budov musí Slovensko začleniť do svojej legislatívy do konca mája 2026.
„Smernica sa zameriava na štyri oblasti. Sú nimi obnova budov, znižovanie emisií, modernizácia a riešenie finančných otázok. Európska komisia zároveň pripravila podporný balík s praktickými usmerneniami, ktoré majú krajinám pomôcť pri zavádzaní týchto pravidiel do vnútroštátnej legislatívy,“ uvádza sa vo vyjadrení zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Rýchle tempo
Podľa Združenia výrobcov murovacích materiálov je tempo, ktorým chcú smernicu zaviesť rýchle a zmeny nezohľadňujú možnosti slovenského stavebníctva.
„Problémom môže byť najmä povinný výpočet potenciálu globálneho otepľovania. Smernica predpokladá výpočet GVP za referenčné obdobie 50 rokov. Murované budovy však u nás bežne slúžia sto a viac rokov. Ak sa berie do úvahy len polovica ich reálnej životnosti, umelo to zvýhodňuje menej trvácne konštrukcie, ktoré treba častejšie rekonštruovať alebo meniť,“ vysvetľuje predseda Martin Mihál.
Henrich Pifko z Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry pripomína, že Slovensko sa na výstavby s nízkou spotrebou energie pripravovalo už aj v rokoch 2010 až 2020.
„Mali sme desať rokov, ktoré sa vlastne nijak nevyužili na to, aby sa stavebný priemysel pripravil a aby sa masovejšie vyškolili odborníci. Veľmi sa obávam, že to tentokrát dopadne podobne,“ hovorí.
Na nízky počet pracovníkov v stavebníctve dlhodobo upozorňuje Zväz stavebných podnikateľov Slovenska. Bez systematickej pomoci štátu podľa nich sektor nebude schopný zmeny naplniť.
Kľúčové sú podľa prezidenta Pavla Kováčika tri veci. „Sú nimi dobré prechodné pravidlá, administratívne zjednodušenie a cielená podpora. Prechodné obdobe považujem za dostatočne dlhé a primerané na prípravu a reálne dosiahnutie cieľov. Bez aktívnej podpory inovácií a vzdelávania to však bude veľmi komplikované,“ dodáva.
Celkový dopad smernice. na stavebný sektor tak bude závisieť od presného znenia zákonov na ich finálnej podobe dnes pracujú rezorty hospodárstva a dopravy.
