Keď sa povie boháč, väčšina ľudí si predstaví luxusné vily, drahé autá či bankový účet, na ktorom by sa čísla ledva zmestili na obrazovku. Realita je však oveľa zložitejšia. Hranica, od ktorej sa človek považuje za majetného, nie je pevne daná.
Ovplyvňuje ju región, v ktorom žijete, životný štýl, rodinné náklady aj osobné priority. To, čo je pre obyvateľa Bratislavského kraja štandard, môže byť pre rodinu z iného regiónu vrchol finančného úspechu. V relácii Peniaze sme priblížili, čo pocit šťastia ovplyvňuje.
Prekážky, ktoré ľuďom najčastejšie bránia viesť šťastný život, sú nedostatočný príjem, vysoké výdavky či zdravotné problémy. Peniaze ovplyvňujú pocit šťastia u dvoch tretín populácie, no nezaručujú ho. Pocitu šťastia pomáha, ak máme niečo odložené. Tí, ktorí investujú, sú podľa prieskumu aj šťastnejší.
Naše šťastie a spokojnosť ovplyvňuje aj to, kde bývame. Podľa prieskumu finančného domu UNIQA až dvanásť percent rodín tvoria tie, v ktorých žijú tri generácie pod jednou strechou.
Viacgeneračné rodiny sú slovenský fenomén, v takýchto domácnostiach žije až dvanásť percent populácie. Dôvody sú najmä ekonomické.
„Na Slovensku je až dvojnásobok viacgeneračných rodín ako napríklad v susednom Česku, až dvanásť percent,“ uviedla hovorkyňa finančného domu UNIQA Beáta Lipšicová. „Dá sa povedať, že je to doslova slovenský fenomén,“ dodala.
Hlavným dôvodom je podľa jej slov ekonomická situácia, teda nedostupnosť bývania či nedostatok peňazí na byty. „Nechcú sa zadlžovať, nemajú na hypotéku,“ doplnila. „Zaujímavé číslo, až 50 percent Slovákov očakáva, alebo považuje za svoju povinnosť, zabezpečiť bývanie svojím deťom,“ uviedla.
Podľa odhadov všetkých poisťovní je však až 50 percent domovov, domácností a nehnuteľností nepoistených.
Súžitie prináša konflikty
Takéto súžitie však mnohokrát prináša konflikty a hádky. „Až štvrtina viacgeneračných rodín priznáva, že sa veľmi často hádajú. Väčšinou kvôli financiám alebo rozdielnym názorom,“ spresnila Lipšicová. „Tie majetkové krivdy dokážu tieto rodiny rozhádať na celé generácie,“ dodala.
Tiež upozornila na medzigeneračný konflikt starí rodičia a vnuci. „Teda generácia Z, ktorá nie je zvyknutá komunikovať z pozície rešpektu a autority. Považujú za dôležité komunikovať s nimi vo forme dialógu a rešpektu, chcú byť súčasťou rozhodovania. Na toto nie je staršia generácia zvyknutá,“ spresnila.
Tiež upozornila, že v pätine takýchto rodín žije niekto, kto sa len „vezie“, neprispieva finančne, ale využíva všetky benefity života vo viacgeneračnej rodine.
Lipšicová tiež povedala, že až 96 percent rodín sa stará o nemohúceho člena doma, v domácom prostredí. „To znamená, je to neuveriteľná fyzická aj psychická záťaž,“ skonštatovala.
Na spolužitie troch generácií sú dôležité pravidlá, hranice a pre každého člena rodiny aj čas strávený osamote alebo len s partnerom.
