Obec Hrhov v rožňavskom okrese má niekoľko pozoruhodných zaujímavostí. Na svoje si prídu milovníci histórie aj prírody. Miestnou atrakciou je vodopád. Aby ste sa k nemu dostali, nemusíte absolvovať náročné túry. Stačia vám vychádzkové topánky. Vodopád totiž tečie priamo v strede obce.
„Má medzi 13 až 15 metrov. Presný údaj sa nedá veľmi odhadnúť. Minerál, ktorý sa usádza, tak to dno rastie a výška sa stále mení. Ide o niečo podobné ako travertín. Hmota sa vyplavuje a postupne sa nanáša a nánosy sa usadzujú. V zime je síce možno trochu menej, ale keď príde jar, po zime sa topí sneh alebo prídu dažde,“ priblížil predseda OZ Eleventum Lórant Tóth.
Padajúci krásavec ohúri v každom ročnom období, okoloidúci si môžu sadnúť na lavičku a pozorovať unikátne vodné divadlo. Postupne ho objavujú turisti z celého sveta.
„Z rôznych národov, nielen Slovákov, nielen Maďarov, nielen z východu zo západu, jazyková bariéra nám nie vždy vychádza, ale nasmerujeme ich tam a sú vďační, že to môžu vidieť. Na to sme veľmi pyšní,“ povedal zastupujúci starosta Hrhova Jozef Csorba.
Pozrite si reportáž redaktorky Lucie Čižmárikovej z relácie Slovensko v obrazoch:
Legenda o Holubej skale
Historicky jedinečné je aj miesto, kde vodopád pramení. Podľa domácich tu kedysi dokonca stál kaštieľ kráľa Bela IV. „Na tomto mieste sa našiel jeho prsteň, ktorého replika je na obci. Originál je uložený vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach,“ povedal Lórant Tóth.
Uhorský panovník v 13. storočí cez Hrhov prechádzal, ukrýval sa pred Mongolmi, keď prehral vojnu pri Slanej. Ochránili ho miestni ľudia a dnes túto udalosť pripomína pamätník a zaujímavá legenda.
„Týka sa Holubej skaly. Tam sa ukrýval a jedol holubie vajíčka a tým pádom neumrel hladom. On sám všetkých Hrhovčanov povýšil do šľachtického stavu. Čiže tu tečie modrá krv, okrem krásneho potoka a prameňa,“ dodal Tóth.
Pri historických príbehoch ešte chvíľu zostaneme. Rozprávajú ich dva svätostánky. Rímskokatolícky chrám vyrástol ešte v období ranej gotiky. Jeho tvar sa postupne menil. Pozornému oku neujde menší detail – kríž na veži je nakrivo. O to sa postaral ďalší miestny prírodný úkaz – vietor.
„Príroda nám dala tie obrovské skaly. Hora, čo nad nami je, čo by nás mala chrániť od vetra, ale vietor na Slovensku tak nefúka ako v Hrhove. Myslím si, že aj v správach to počúvate často,“ dodal zastupujúci starosta Hrhova.
Pozorovateľne vzácnych vtákov
Kostol reformovanej cirkvi pochádza z 18. storočia. Vedľa neho stojí ďalšia pamiatka – budova starej školy, ktorá čaká na rekonštrukciu. Na rôzne zážitky v nej si spomína aj zastupujúci starosta Hrhova.
„Pamätám si na to, ako sme tu chodili do prvej triedy, lebo to bola ešte vtedy škola, pani učiteľka nám dávala niekedy aj facku, keď sme boli zlí chlapci,“ povedal Jozef Csorba.
Vodou sme naše putovanie po Hrhove začali a pri vode aj skončíme. Ak si na prechádzku pribalíte ďalekohľad, určite neoľutujete.
„Je tu sústava piatich rybníkov. Od cesty vidno dva najväčšie, ktoré rozdeľuje pekná cestička. Tieto priestory nám poskytnú úžasné zábery, či už na Turniansky hrad alebo na samotnú obec,“ priblížil Lórant Tóth.
„Hrhovské rybníky sú zahrnuté do ochranného pásma Natura 2000. Je tu cez 200 druhov vtákov, dajú sa pozorovať, k čomu nám pomohla ochrana prírody. V rámci projektu postavili dve pozorovateľne vtáctva. Jedna pozorovateľňa je síce viac skrytá, tá druhá je trochu voľnejšia, ale ľudia tu môžu stráviť čas a pozorovať vtáky, ktoré nikde inde nežijú,“ dodal Tóth.
