Počas pandémie mnohí živnostníci nemohli pracovať a poskytovať svoje služby. Doslova zo dňa na deň prišli o živobytie. Štát sa im snažil poskytnúť prvú pomoc v podobe rovnomenného projektu. Čo sa však na začiatku javilo ako podanie pomocnej ruky, sa v prípade pána Petra skončilo exekúciou.
Finančne zvládnuť covidovú pandémiu bolo, najmä pre malých živnostníkov, mimoriadne náročné. Svoje o tom vie aj mechanik šijacích strojov Peter Doleži. Keďže mu život navyše sťažuje aj zdravotný hendikep, projekt Prvej pomoci privítal.
Pán Doleži napísal žiadosť a 29.mája 2020 ju podal na úrad práce v Považskej Bystrici, kde v tom čase žil a pracoval. Po krátkej dobe mu prišla kladná odpoveď, schválené.
Už 2. júna uzatvoril považskobystrický úrad práce s Petrom Doležim dohodu o poskytnutí finančného príspevku na základe ktorej mu od apríla 2020 do februára 2021 príspevok pravidelne vyplácal. Spolu to bolo 6 810 eur.
„Zakaždým som sa pýtal, je všetko v poriadku? Áno, všetko je v poriadku, nie je s ničím problém, máme to skontrolované,“ opísal situáciu pán Doleži.
V novembri, teda po šiestich mesiacoch, ho však pracovníčka z úradu práce informovala, že pre neplatenie sociálneho poistenia by mal byť zaradený do inej kategórie poberateľov príspevku. Iná úradníčka, ktorá ho v súvislosti s podpísaním dodatku kontaktovala o niekoľko dní neskôr, ho však uistila, že nárok na poberanie príspevku má podľa pôvodnej dohody.
„Ten dodatok prvej pomoci máte nachystaný. Čiže, tým pádom nebol problém, inak by ste to mali ukončené. Čo viem, tak my sme každého jedného človeka, ktorý to mal zažiadané, kontrolovali cez taký prístroj jeden, čo máme. Spĺňate to, inak by sa vám ten dodatok nerobil,“ uviedla prostredníctvom telefónu pracovníčka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) Považská Bystrica.
Chýbajúce poistenie
Keďže príspevok Peter Doleži dostával aj naďalej v pôvodnej výške, bol presvedčený, že všetko je tak, ako má byť. Teda v súlade s pravidlami. O to viac ho zaskočilo, keď 17. mája 2021 dostal z toho istého úradu práce výzvu na vrátenie celého poskytnutého príspevku. Spolu 6 810 eur a to najneskôr do tridsiatich dní. Dôvod? Chýbajúce dôchodkové a nemocenské poistenie.
„Hovorím, vy si nerobte zo mňa srandu! Veď tam máte telefonické rozhovory. Informoval som sa. Kto mi má dať konkrétnejšiu presnejšiu informáciu ako človek, ktorý s tým robí, ktorý bol zaškolený?“ rozhorčil sa pán Doleži.
„Nerada by som hodnotila nahrávku spred piatich rokov. Klient pri žiadosti o poskytnutie finančného príspevku čestne vyhlásil, že bol nemocensky a dôchodkovo poistený v období do 31. marca 2020 a toto poistenie trvá aj po tomto dni,“ uviedla hovorkyňa ÚPSVaR Iveta Dorčáková.
„Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie pánovi Doležimu zaniklo dňa 30. septembra 2019, pretože v posudzovanom roku nemal príjem vyšší ako bola zákonom stanovená hranica príjmu pre posúdenie jeho povinnej účasti na sociálnom poistení ako SZČO. Od 1. októbra 2019 tak nebol nemocensky ani dôchodkovo poistený,“ vysvetlil hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.
Peter Doleži tvrdí, že po celý čas bol presvedčený o tom, že poistený stále je.
„Tým, že sociálna poisťovňa napísala, že zaniká povinnosť platby, automaticky sa to poistenie ukončilo. Ale to som ja nevedel,“ vyhlásil.
Informáciu o zániku povinnosti platiť odvody z dôvodu jeho nízkeho príjmu pochopil ako formu sociálnej podpory od štátu.
„Bral som to, ako keby som dostával nejakú pomoc. Ako dostávajú sociálku ľudia, ktorí sú doma,“ spresnil.
Úradníci to mali zistiť
„Ide o neoprávnené čerpanie finančných prostriedkov. Plnú zodpovednosť nesie žiadateľ a musí finančné prostriedky v plnej výške vrátiť,“ uviedla Dorčáková.
Podľa Petra Doležiho nesprávnu informáciu uviedol do čestného vyhlásenia neúmyselne, bez snahy získať neoprávnený prospech. Ako tvrdí, ak by úradníci postupovali tak, ako mali, to, že nie je poistený, by zistili už pri podaní žiadosti.
„Keby bola dostatočná kontrola vykonaná hneď na začiatku tak, ako mi bolo povedané. Keby som nespĺňal podmienky, tak by bola žiadosť zamietnutá!“ uviedol.
„Zákon stanovuje, že preverenie splnenia týchto podmienok je na úrade práce,“ potvrdila nezávislá advokátka Martina Kožárová Jenčová.
Úrad práce však akúkoľvek zodpovednosť odmietol, argumentuje výnimočnou situáciou, v ktorej jeho zamestnanci počas pandémie pracovali.
„Tento systém vyplácania na základe čestného vyhlásenia bol práve preto, aby tá pomoc bola jednoduchšia, rýchlejšia a rezort upozorňoval na to, že kontroly budú vykonávané priebežne, následne a viacstupňovo,“ vysvetlila hovorkyňa ÚPSVaR Dorčáková.
„Tak som požiadal o splátkový kalendár. Prišla mi odpoveď, umožníme vám vrátenie na splátky, ale vo výške 300 eur mesačne,“ povedal Doleži.
Keďže Peter Doleži bol takmer bez príjmu, dostával len čiastočný invalidný dôchodok vo výške 168 eur, dokázal splácať maximálne 100 eur mesačne. Hoci časť pohľadávky postupne zaplatil, nestačilo to.
„Od vzniku pohľadávky je lehota najviac tri roky, kedy musí byť táto pohľadávka uhradená. Ak by úrad pristúpil na splátkový kalendár, ktorý navrhoval klient, porušil by tým zákon,“ vysvetlila Dorčáková.
Dohodnúť sa s exekútorom
Úrad práce v Považskej Bystrici preto podal návrh na vykonanie exekúcie a v januári minulého roka súd rozhodol o začatí exekučného konania. Keďže Peter Doleži nepodal odvolanie, rozhodnutie sa stalo právoplatným.
„Pokojne mohol v zákonnej lehote podať opravný prostriedok, odvolanie, kde by súd bol riešil jeho námietky alebo argumenty, ktoré má voči tomuto rozhodnutiu,“ skonštatovala Stanislava Kolesárová zo Slovenskej komory exekútorov (SKE).
„Myslím si, že sa dalo odôvodniť a súd by akceptoval návrh na plnenie v splátkach. Čiže priamo v rozsudku by mal pán napísané, že je povinný túto pomerne vysokú sumu splatiť v primeraných splátkach. Výška týchto splátok by sa posudzovala podľa toho, aké má možnosti a schopnosti,“ potvrdila advokátka Kožárová Jenčová.
Podať dnes žalobu na nesprávny postup úradu by podľa nezávislej advokátky nemalo veľkú šancu na úspech. Nahrávka telefonátu by totiž na súde neobstála.
„Vzhľadom na to, že sme pri konečnom riešení, pri exekúcii, tak vlastne nemá nejaké ďalšie možnosti, len sa snažiť dohodnúť s exekútorom,“ dodala advokátka.
„Určite komunikovať, snažiť sa stretnúť, prípadne požiadať o nahliadnutie do spisu, pretože na to, ako účastník konania, má nárok,“ poradila Stanislava Kolesárová zo Slovenskej komory exekútorov.
Jednou z možností, ako sa zbaviť exekúcie, je aj predaj bytu, ktorý Peter Doleži spolu s bratom zdedili. S vyňatím bytu z exekučného konania však musí najprv súhlasiť úrad práce.
„Pokiaľ by to veriteľ, úrad práce, skutočne urobil, exekútor by to rešpektoval,“ potvrdila Kolesárová.
Vďaka hovorkyni komory exekútorov sa nám podarilo sprostredkovať stretnutie Petra Doležiho s exekútorom, na ktorom sa dohodli na ďalšom postupe, ako ukončiť exekúciu čo najskôr.
Poučenie na záver? Každú úradnú informáciu si radšej dvakrát preverte. A ak niečomu nerozumiete, radšej sa poraďte s právnikom. Stojí to síce peniaze, no v konečnom dôsledku na tom môžete výrazne ušetriť.
