Emisné povolenky ETS2 podľa niektorých slovenských politikov zvýšia ceny plynu, uhlia či pohonných látok. Už dlhšie ich preto odmietajú. Rezort životného prostredia trvá na tom, že systém emisných povoleniek je predražený a pre ochranu životného prostredia zbytočný. Priemysel ročný odklad ich platnosti víta.
Oddialiť platnosť emisných povoleniek nestačí, mienia ministri vládneho kabinetu. Vicepremiér ich označil ako bláznivé zelené riešenie Európskej únie, ktoré prirovnal k nezmyselnému fetišu.
„ETSka je cez čiaru a viaceré krajiny sa k tomu jasne vyhradili. Ak sa to momentálne odložilo, je to výsledok tlaku a v tom, že už sa zväčšuje skupina štátov v EÚ, ktorá s tým nesúhlasí,“ reagoval minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD).
„Európska únia sa podieľa celým vypúšťaním šiestich percent v rámci celého sveta. Strieľa si do kolien a likviduje národné hospodárstvo členských krajín. Mám na to svoj názor, nechcite ho počuť, lebo by sa tu v nadávkach nezastavil,“ vyhlásil minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak (Strana vidieka).
Reakciám na odloženie emisných povoleniek sa v Správach venoval redaktor Radoslav Šebo:
„Také bolo pôvodné rozhodnutie, na ktorom sa zhodla celá Európska únia. Uvidíme, ako sa to bude vyvíjať ďalej,“ povedal minister investícií Samuel Migaľ.
„Slovensko, spolu s ďalšími členskými štátmi, by to malo využiť na to, aby sa to zrušilo,“ myslí si minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD).
Záleží od domácnosti
Ministri svoj odmietavý postoj odôvodňujú tým, že po prijatí emisných povoleniek by sa domácnostiam zvýšili náklady za energie. Ročne aj o niekoľko tisíc eur.
„Klamstvá, strach a hoaxy o tom, aké závratné sumy majú vraj ľudia platiť. To je jediné, čo zostalo v spoločnosti, a to naozaj nie je konštruktívne pre nikoho, nikomu to nepomôže,“ uviedla podpredsedníčka Výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Tamara Stohlová (PS).
„Toto je naozaj hlúposť. Toto by si nemohla dovoliť ani nemecká, ani francúzska domácnosť,“ uviedol poslanec Karol Galek (SaS).
„Dopady na domácnosti budú závisieť hlavne od toho, koľko plynu domácnosti spotrebujú. Toto sa líši dom od domu v závislosti aj od toho, či má dom vymenené okná, aký používa kotol, koľko tepla spotrebuje. Ale aj podľa toho, či je na severe alebo v teplejšej oblasti,“ zhodnotil energetický analytik Radovan Potočár.
„Ak nejaký rodinný dom kúri štandardne na severovýchode Slovenska drevom a prikuruje si plynom, tak tá spotreba môže byť ročne nejakých 10 megawatthodín. Vtedy by to boli asi dve tony CO2, čo by vychádzalo na maximálne 90 eur ročne náklad,“ konštatoval analytik Jozef Badida.
„Je to správne, že sa tento systém posúva. Pevne veríme, že behom toho roku ešte dôjde k jeho prehodnoteniu, poprípade k zmene nastavenia parametrov,“ povedal generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz.
Diskusia o potrebe prehodnotenia alebo aspoň hľadania kompromisu, pokiaľ ide o emisné povolenky, prišla po vyslovení nesúhlasu s nimi zo strany Poľska, Maďarska a aj Slovenska.
