Slovenský cestovateľ Róbert Devečka za 25 rokov precestoval 185 krajín sveta. Na Slovensko sa vracia len na krátko. „Väčšinou domov prídem naozaj si len vymeniť veci, oprať si tie špinavé, zobrať si čisté a už si hneď idem do sveta,“ povedal v relácii Interview :24. Impulzom na jeho prvú cestu bola chuť spoznávať nové miesta. „Mal som chuť vidieť a zažiť niečo nové,“ uviedol.
Za posledných 25 rokov sa podľa neho výrazne zmenil svet aj samotné cestovanie. „Vtedy nebol žiadny internet, nebola žiadna navigácia, žiadny telefón,“ povedal. Dnes si väčšinu vecí vybaví inak. „Nemusím sa s nikým nič o ničom baviť. Všetko si vybavím cez mobil,“ dodal.
Do Severnej Kórey sa nedostal ako bežný turista, ale na základe osobného pozvania. Pobyt mu zabezpečil známy, ktorý „ je zhodou okolností osobný priateľ severokorejského vodcu“. Vďaka tomu sa nemusel starať o žiadne formality. „Ja som si nezariaďoval žiadne víza, žiadne letenky, vôbec nič,“ povedal.
V krajine sa vďaka svojej známosti pohyboval bez obmedzení. „Mali sme voľnú ruku, mohli sme ísť, kde sme chceli, mohli sme robiť čo sme chceli,“ uviedol. Bežný život Severokórejcov si však podľa neho možno len ťažko predstaviť aj z finančného hľadiska.
„Z 20 eur, ktoré som si zamenil, som bol schopný minúť za niekoľko dní len dve eurá,“ povedal. Ako dodal, priemerný mesačný zárobok v krajine bol v tom čase približne tri eurá. „Keď som si zamenil 20 eur, bolo to niečo, na čo musí bežný Severokorejec niekoľko mesiacov robiť,“ uviedol s tým, že peniaze napokon nemal kde minúť.
Skúsenosť so Severnou Kóreou hodnotí pozitívne. „Ja som si svoj pobyt aj v Severnej Kórei predĺžil, pretože mi tam bolo tak dobre, že som sa nechcel ani vrátiť domov,“ povedal.
Napätá situácia v Pakistane
Devečka si v rozhovre zaspomínal aj na napätú situáciu, ktorú zažil v Pakistane. V krajine sa pohyboval mimo turistických oblastí v regiónoch so zhoršenou bezpečnostnou situáciou. Po príchode do hotela ich personál bez vysvetlenia zadržal.
„Povedali nám, že sadnite si chlapci a ani sa nehýbte, len seďte a čakajte,“ opísal. Krátko nato do hotela vtrhli ozbrojení muži. „Vtrhlo do toho hotela ozbrojené komando so samopalmi a zobrali nás von,“ povedal.
Zásah sa napokon ukázal ako preventívne bezpečnostné opatrenie miestnych úradov, ktoré vyhodnotili ich pohyb ako rizikový. „Šéf bezpečnosti toho okresu nám povedal, že bezpečnostná situácia tam pre nás nie je veľmi priaznivá. Povedal nám, že sa mu páčime, tak nám pridelí štátnu ochranu,“ uviedol Devečka.
Počas celého pobytu sa tak presúvali pod dohľadom ozbrojených jednotiek. „Dostali sme auto s elitným komandom a ozbrojenými policajtmi, ktoré sa o nás nasledujúce dni starali,“ dodal.
Dlhodobé cestovanie podľa neho zásadne ovplyvnilo jeho pohľad na život aj hodnotenie podmienok doma. Skúsenosti z krajín s extrémnou chudobou či obmedzenou slobodou ho priviedli k jasnému záveru. „Potom ako som videl takmer celý svet, s kľudným svedomím môžem povedať, že my na Slovensku si už žijeme veľmi dobre,“ uzavrel.
