Americký prezident Donald Trump a prezidenti Rwandy Paul Kagame a Konga Félix Tshisekedi vo štvrtok (4. 12.) vo Washingtone podpísali mierovú dohodu, ktorá má ukončiť konflikt medzi oboma krajinami. Písala o tom agentúra AFP.
Dlhoročný konflikt vo východnom Kongu, kde konžská armáda bojuje proti ozbrojeným skupinám, z ktorých niektoré podporuje susedná Rwanda, je ďalším z významných konfliktov, ktoré sa Trumpova administratíva snaží urovnať.
„Myslím, že to bude veľký zázrak,“ uviedol Trump pri podpise dohody v budove Amerického mierového inštitútu (USIP). Prezidenti Rwandy a Konga boli podľa AFP vo svojich vystúpeniach opatrnejší. Kagame varoval, že pri napĺňaní „týchto amerických dohôd“ budú vzostupy aj pády. Tshisekedi podpis označil za začiatok novej cesty, ktorá je náročná a „celkom náročná“.
Rwandou podporovaní povstalci z hnutia M23 na začiatku tohto roka v rýchlej ofenzíve ovládli rozsiahle oblasti dvoch provincií bohatých na nerastné suroviny vo východnom Kongu, vrátane veľkých miest Goma a Bukavu. V priebehu niekoľkých mesiacov boli zabité tisíce civilistov a stovky tisíc ich boli nútene vysídlené. Táto ofenzíva však bola len ďalšou fázou konfliktu trvajúceho tri desaťročia, do ktorého sa zapojili rôzne ozbrojené skupiny aj okolité štáty.
Etnické spory aj nerasty
Vo východokonžských provinciách Severná Kivu a Južná Kivu sa nachádzajú ložiská minerálnych zdrojov. Je to napríklad zlato či coltan, ruda obsahujúca niób a tantal. Práve suroviny sú popri etnických sporoch hlavnou príčinou násilia, ktoré oblasť od 90. rokov sužuje. Viaceré správy OSN poukazujú na fakt, že z drancovania nerastných zdrojov vo východnom Kongu profituje Rwanda.
Hodnotu nerastného bohatstva na území Konga analytici podľa agentúry AP odhadujú na 24 biliónov dolárov (viac než 20,5 bilióna eur).
