Pribúda detí, ktoré v škole potrebujú špeciálnu podporu, inak by mali problémy. Podporné tímy tvoria školskí psychológovia, špeciálni a sociálni pedagógovia, logopédi či pedagogickí asistenti. V Centre vzdelávacích analýz sa obávajú, že v novom roku budú peniaze na nich chýbať ešte viac ako v predchádzajúcom.
V minulom roku na podporné tímy dostali školy 250 miliónov z Európskej únie (EÚ). Tento rok postupne financovanie preberie štát.
„Takže obávam sa, že inkluzívne vzdelávanie, teda podpora pre každé dieťa, sa nakoniec nestane, pretože na to nie sú peniaze,“ uviedol Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz (CVA).
Odborní pracovníci ako psychológovia alebo logopédi sú pre školy najdrahší. Menšie školy si podporné tímy nevedeli dovoliť ani v minulom roku. „Sú naplnené požiadavky možno na polovicu, možno ešte menej,“ doplnil Rehúš.
„Oni sú v druhej platovej triede. Plat napríklad špeciálneho pedagóga alebo školského psychológa je o čosi vyšší ako plat pedagogického zamestnanca,“ uviedla prezidentka Združenia základných škôl Slovenska (ZZŠS) Eva Horníková.
Podľa analytika nie je problém len nedostatok peňazí, ale aj fakt, že rezort školstva presne nevie vyčísliť náklady. „Nemá vypočítané, že aké by to navýšenie malo byť. Nemáme zrátané, koľko asistentov reálne potrebujeme. A tým pádom aj rozpočet nevie dobre urobiť,“ skonštatoval Michal Rehúš.
Financovaniu odborníkov pre deti so špeciálnymi potrebami sa v Správach venovala redaktorka Diana Welterová:
Ministerstvo potrebuje dáta
Ministerstvo sa chystá zbierať dáta zo škôl, aby zistilo, akým spôsobom využívajú peniaze na podporné opatrenia.
„Aby sme mohli robiť úpravy, metodické pokyny a podobne. Odmietam, že by chýbali finančné prostriedky. Samozrejme, že požiadaviek na asistentov učiteľov je mnoho, oveľa viac, ako sa pokrýva, ale na druhej strane, iniciatíva, ku ktorej sa stále hlásim, je hodnota za peniaze,“ vyhlásil minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD).
Podľa ZZŠS je pre lepšie financovanie podporných opatrení dôležité aj to, aby školy svoje problémy neskrývali. „Pretože keď my ako riaditelia základných škôl sa budeme tváriť, že tieto deti na škole nemáme a nejako to vybavíme, nejako to urobíme, tak ministerstvo nikdy nedostane relevantné dáta,“ upozornila Horníková.
Minister hovorí, že duševné zdravie detí na školách je jeho priorita. Financovanie má byť však adresnejšie a má priniesť čo najvyššiu protihodnotu.
Chýbajúce podporné tímy na školách sú problémom pre jednotlivcov, ktorí ich potrebujú, aj pre celé triedy. „Nedostane sa na nejakú dobrú alebo kvalitnejšiu strednú školu, na ktorú by možno, ak by malo podporu, malo. Môže povedzme aj vyrušovať, mať problémy s disciplínou, a to sa potom môže dotknúť aj ostatných žiakov a žiačok,“ uzavrel Rehúš.
