Ruská ekonomika síce čelí rastúcim problémom, pravdepodobne to však v najbližšom čase neprinúti ruského prezidenta Vladimira Putina k ukončeniu vojny na Ukrajine. Kremeľ by mohol pri súčasnej intenzite bojov a rozsahu západných sankcií situáciu z ekonomického hľadiska zvládať ešte mnoho rokov, píše server CNN s odvolaním sa na analytikov.
Ruská ekonomika podľa CNN bojuje okrem iného s nekontrolovateľnou infláciou a rastom rozpočtového deficitu, ktorý je dôsledkom rozsiahlych vojenských výdavkov a klesajúcich príjmov z predaja ropy a zemného plynu.
Marija Snegová z Centra pre strategické a medzinárodné štúdiá (CSIS) sa však domnieva, že ekonomická situácia je pre Kremeľ zvládnuteľná. Rusko by tak podľa nej mohlo v nasledujúcich troch až piatich rokoch pokračovať vo vojne.
Schopnosť bojovať ekonomika neobmedzuje
Skupina exilových ruských ekonómov predpokladá, že vojna by mohla pokračovať ešte dlhšie, pretože schopnosť Kremľa bojovať nie je obmedzená ekonomickými faktormi, píše CNN.
Podľa Richarda Connollyho z britského kráľovského inštitútu ozbrojených síl (RUSI) západné sankcie zatiaľ nespôsobili ruskej ekonomike takú ujmu, aby to prinútilo Moskvu k zmene vojnových plánov.
„Kým Rusko ťaží ropu a predáva ju za celkom rozumné ceny, budú mať dosť peňazí, aby to nejako zvládli,“ uviedol Connolly. „Nehovorím, že situácia je pre nich ružová, ale majú dostatok prostriedkov na to, aby Putin nemusel zohľadňovať ekonomiku, keď uvažuje o vojne,“ dodal.
Podľa Snegovej história ukazuje, že pravdepodobnosť súhlasu Ruska s preňho nevýhodným mierovým usporiadaním je vyššia, ak krajina zažíva hospodárske problémy, ako to bolo na konci prvej svetovej vojny a sovietskej vojny v Afganistane.
Potrebný je väčší tlak
Súčasná ekonomická situácia však k tomu má stále ďaleko a bude ešte potrebný oveľa výraznejší tlak na ruskú ekonomiku a oveľa viac času, kým sa tak stane, uviedla Snegová.
Podľa Snegovej sa už však vyčerpal ekonomický rast vyvolaný vzostupom vojenských výdavkov a Kremeľ teraz musí presúvať bremeno vojny na ruskú spoločnosť, a to v podobe zvyšovania daní. Rusi sa navyše stretávajú s rastom cien, najmä pri tovaroch z dovozu, píše CNN.
Na rozdiel od západných krajín však vysoká inflácia nevyvoláva veľkú sociálnu nespokojnosť, upozorňuje Snegová. Poukazuje v tejto súvislosti na vplyv vládnej propagandy a represií.
