Dať si opraviť hodinky môže byť onedlho problém. Hodinárov je u nás málo a takýto študijný odbor na Slovensku nie je. Stať sa hodinárskym učňom možno najbližšie na českej Vysočine. V Nitre sú dvaja hodinári. Hovoria, že kým bude záujem o mechanické hodinky, dopyt po ich službách neprestane.
František Prešinský má svoju dielňu v Nitre. Hodinárskemu remeslu sa začal venovať pred 50 rokmi, keď nastúpil do školy v Novom Měste nad Metují.
„Zo Slovenska nás tam bolo dvanásť žiakov. Výučba fungovala tak, že na mesiac sme chodili do Čiech do školy na teóriu a na prax, každý žiak bol pridelený do svojej dielne do svojho mesta. Ja som bol v Nitre. Mal som prideleného majstra a veľa sa mi venoval,“ priblížil Prešinský.
Nedostatku hodinárov sa v reportáži v Správach venovali Katarína Vítková a Miroslav Lyko:
Nitriansky hodinár upozorňuje, že na Slovensku je ich približne len 20. Učiť sa musí stále. „Hodinár, ktorý bude chcieť fungovať do budúcna, bude musieť byť veľmi šikovný. Lebo dnes čo model, to iný strojček. Voľakedy bol jeden strojček, 30 modelov,“ pokračoval.
V otcových šľapajach ide jeho 25-ročný syn Adam. Hodinárskym učňom je v Jihlave v Českej republike. „Študujem externe. V piatky máme tak päť-šesť hodín. Tam prejdeme rôzne materiály, postupy, a v soboty skúšali sme na začiatku jemnú motoriku a postupne sa nám dostávali do rúk rôzne mechanizmy a tie sme si skúšali,“ opísal.
Hodinárska škola v Jihlave je jediná svojho druhu v strednej Európe. Okrem Adama tam chodí ešte jedna študentka zo Slovenska, ostatní sú domáci. „Remeslo je tradičné, povedzme, 500 rokov staré. V dnešnej dobe je o hodinársku prácu veľký záujem,“ povedal učiteľ odboru jemný mechanik Jaromír Ondráček.
Na ročný externý kurz čaká v poradovníku 260 dospelých uchádzačov. V triede sú najviac dvanásti, a to aj v prípade trojročného denného štúdia pre absolventov základnej školy. Dospelých učňov pustia na záverečné skúšky, iba ak majú za sebou 1 400 hodín praxe. Skúsení hodinári dodávajú, že nevyhnutný je aj výborný zrak a k tomu veľká trpezlivosť.
