Na hlavný obsah

Juhokórejský prezident cíti potrebu ospravedlniť sa KĽDR za kroky jeho predchodcu

Obáva sa však politických dôsledkov.

Na snímke juhokórejský prezident I Če-mjong.
Na snímke juhokórejský prezident I Če-mjong. Foto: TASR/AP

Juhokórejský prezident I Če-mjong v stredu (3. 12.) vyhlásil, že cíti potrebu ospravedlniť sa Severnej Kórei za údajný rozkaz svojho predchodcu vyslať cez spoločnú hranicu drony a propagandistické letáky. Uviedol to na tlačovej konferencii pri príležitosti prvého výročia vyhlásenia stanného práva v krajine odvolaným prezidentom Jun Sok-jolom. Informuje o tom agentúry AFP.

„Cítim, že by som sa mal ospravedlniť, ale váham to povedať nahlas. Obávam sa, že ak to urobím, mohli by to použiť ako krmivo pre ideologické boje alebo obvinenia z priazne voči Severu (KĽDR),“ poznamenal I Če-mjong.

Prezident reagoval na obvinenia, podľa ktorých Jun nariadil armáde vypustiť nad Pchjongjang drony a rozšíriť propagandistické letáky v snahe vyprovokovať vojenskú reakciu. Takýto postup by posilnil exprezidentovo odôvodnenie vyhlásenia stanného práva pod zámienkou národnej núdze, píše AFP.

Juhokórejskí prokurátori v tejto súvislosti minulý mesiac vzniesli voči Jun Sok-jolovi nové obvinenia z napomáhania nepriateľovi. Jun a ďalšie osoby sa podľa vyhlásenia „spriahli s cieľom vytvoriť podmienky, ktoré by umožnili vyhlásenie stanného práva, čím zvýšili hrozbu medzikórejskej ozbrojenej konfrontácie a poškodili verejné vojenské záujmy“.

Politická kríza

Jun vyvolal v Južnej Kórei politickú krízu, keď v decembri 2024 nakrátko vyhlásil stanné právo a do parlamentu poslal vojakov v snahe zabrániť poslancom, aby jeho rozhodnutie zrušili. Neuspel a v januári ho ako prvého prezidenta v krajine vzali do väzby.

Z funkcie ho odvolali v apríli a voliči si po júnových voľbách zvolili jeho nástupcu, ktorým sa stal I Če-mjong. Juna naďalej súdia pre obvinenia zo vzbury a ďalších porušení zákona v súvislosti s vyhlásením stanného práva.

Severná a Južná Kórea sú technicky stále vo vojnovom stave, keďže kórejská vojna z rokov 1950 – 1953 sa skončila prímerím, nie mierovou zmluvou.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet