V Národnom parku Slovenský raj je kvalita povrchových vôd alarmujúca. Má to vplyv na vodné biotopy a krasové systémy. Potvrdila to aj nedávna analýza. Správa parku chce v spolupráci s obcami pomôcť s riešením. Bez pomoci štátu to nepôjde.
Ešte pred 40 rokmi bola rieka Hornád, ktorá preteká Slovenským rajom, odberným miestom pitnej vody pre mesto Spišská Nová Ves. Dnes kvalitu tejto vody riaditeľ Správy NP hodnotí inak.
„Hornád, to je kolabujúci stav. Je to aj turistický problém. Nie je možné, že v Prielome Hornádu sa nám ľudia a turisti sťažujú na zápach rieky,“ zhodnotil riaditeľ Správy Národného parku Slovenský raj Tomáš Dražil.
„Najväčší problém prichádza z obcí, ktoré vôbec nemajú čistiarne odpadových vôd ani kanalizáciu, kde zrejme dochádza k uvoľňovaniu splaškových vôd priamo do tokov. To je pod obcou Vernár a pod obcou Stratená,“ skonštatoval ekológ Peter Manko.
„Maličké obce Vernár, Stratená, Dedinky nemajú ani projektovú dokumentáciu na čističky,“ povedal Dražil.
Znečisteniu vody v Slovenskom raji sa v Správach z regiónov venovala redaktorka Marie Balážová Melníková:
Hľadanie riešenia
Hľadaniu riešení sa venovali účastníci Rady NP Slovenský raj. „Oslovili sme 13 obcí v národnom parku a jeho ochrannom pásme a tých, ktorí sú na rieke Hornád vyššie nad národným parkom. Doslova nám dotáciu znečistenia púšťajú, aby nám situáciu objasnili, kde majú problémy,“ uviedol Dražil.
Problémy priznáva aj starosta Hrabušíc. „Časti kanalizácie nie sú doteraz ani skolaudované. Je tam problém s balastnými vodami, tak my máme potom na čistiarni odpadových vôd problém s tým, že máme prekročené vztoky. Dostali sme pokutu. To je stav, ktorý tu je roky rokúce,“ prezradil starosta Hrabušíc Marcel Kacvinský.
Ešte horšie je na tom turistické centrum Podlesok. To patrí pod obec. „Kanalizáciu ani vodovod nemáme. Je to rekreačná časť priamo v národnom parku,” ozrejmil Kacvinský.
To spôsobuje veľké problémy aj miestnym podnikateľom. „Naša firma ročne vyprodukuje okolo 200 kubíkov znečistenej vody. Voda nekončí v čističke, ale končí v žumpách, kde ju musíme prácne zvážať do čističky odpadových vôd. Veci, ktoré sú dnes už bežné v takýchto turistických centrách, sanujeme my a na naše náklady,“ posťažoval sa podnikateľ v cestovnom ruchu na Podlesku Štefan Labuda.
„Situácia je horšia, ale je vždy riešiteľná,“ zhodnotil ekológ Peter Manko.
Peniaze na opravy
„Každý rok vyčleňujeme peniaze na opravy. Potrebujeme to vyriešiť jednorazovo a rýchlo,“ zdôraznil Kacvinský.
„Najväčšie problémy sú s tým, že chýba projektová dokumentácia, vysporiadanie pozemkov a hlavne financie na vybudovanie kanalizácie a čistiarní. Vidím tu možnosti ministerstva a štátu, ako pomôcť týmto obciam a ako zlepšiť situáciu,“ povedal Manko.
„Pre zlepšenie situácie v národnom parku je možno potrebných okolo 20 miliónov. Štát by mal byť trošku veľkorysejší a žičlivejší k regiónom. Treba si uvedomiť, že to je nielen príroda, ale sú to naozaj top centrá turistiky na Slovensku,” dodal Dražil.
Vedecká analýza potvrdila existujúci problém, pomenovala jeho príčiny a navrhla spôsoby riešenia. To by mal samosprávam a správcovi národného parku pomôcť realizovať štát prostredníctvom ministerstva životného prostredia.
