Kvasená kapusta býva už tradičnou súčasťou štedrého večera. Jej finálna chuť sa získava procesom kvasenia, pri ktorom sa nakrájaná kapusta solí, dôkladne tlačí do kameninového súdka, pridávajú sa prírodné ingrediencie, zaťaží sa a nechá sa kvasiť štyri až šesť týždňov pri správnej teplote.
Na severovýchode Slovenska, najmä v menších obciach, má kapusta stále výnimočné miesto. Mnohí ľudia si ju dodnes sami pestujú a doma nakladajú, často podľa receptov, ktoré sa dedia z generácie na generáciu.
Bratislavčania naopak kyslú kapustu väčšinou nakupujú. Najmä pred Vianocami je veľký záujem o domáci produkt od maloobchodníkov, ktorí ho ponúkajú na trhu.
Na známom bratislavskom trhovisku stáli ľudia na kyslú kapustu v dlhých radoch. Viacerí už majú svojich obľúbených predajcov a čakanie im neprekážalo.
Známou tvárou bratislavského trhoviska je Tibor Haár. Kvasenú kapustu z okolia Dunajskej Stredy predáva už takmer štvrťstoročie. „Chvalabohu, že máme dosť zákazníkov. Už 24 rokov tu predávame, sú na nás zvyknutí,“ hovorí.
Kvasenej kapuste sa v Správach venovali redaktorky Barbora Žiačiková a Alena Dudláková:
Tradície dodržiavajú
Pani Derevjaníková je súčasťou folklórnej skupiny Poľana z Jarabiny, ktorej členovia tradície ešte aj dnes dodržiavajú. Patrí k nim aj nakladanie kapusty. Kvasí v sudoch a je vždy pripravená ako základ pre najrôznejšie špeciality domácej kuchyne.
Aj rodina pani Glosíkovej si pripravuje kapustu do 30-litrového suda, ktorá im vystačí na celú zimu. Na Vianoce z nej varia kapustnicu, jedia ju aj surovú. Mnohí si pochutia aj na šťave z kyslej kapusty.
Nejde len o jedlo, ale o vianočnú tradíciu. Kapusta na štedrovečernom stole symbolizuje domov, rodinu a zvyky, ktoré sa na severovýchode Slovenska dedia z generácie na generáciu.
