Český prezident Petr Pavel mal v procese schvaľovania ministrov novej vlády Andreja Babiša len jednu zásadnú výhradu. „Dá sa povedať, že pán prezident mal len jeden problém, a ten spočíval v tom, že bol spojený s pánom Filipom Turkom,“ uviedol sociológ Jan Herzmann v relácii Správy :24.
Podľa neho prezident chcel osobne preveriť každého kandidáta. Pri Turkovi sa „objavili mnohé skutočnosti, ktoré odkazujú na to, že v mladosti koketoval s nacistickou ideológiou alebo minimálne používal niektoré symboly, ktoré sú s ňou spojené,“ vysvetlil odborník.
Herzmann dodal, že práve preto prezident mal čoraz tvrdší postoj k jeho nominácii. „Pán prezident spočiatku vyjadroval isté pochybnosti. Neskôr pritvrdil až k výroku, že pán Turek sa s najväčšou pravdepodobnosťou ministrom nestane,“ vysvetlil.
Situáciu napokon uzavrel jeho zdravotný stav. „Pán Turek celkom vážne ochorel a má problémy s platničkou. Jeho plánovaná schôdza s pánom prezidentom sa teda nekonala a zoznam ministrov neobsahuje jeho meno,“ uviedol.
Okrem sporu o jednu nomináciu sociológ zdôraznil, že ostatné mená prešli bez komplikácií. Dodal, že prezident a kandidáti pri osobných rozhovoroch nenarazili na závažné rozpory a väčšina budúcich ministrov si svoju pozíciu obhájila bez problémov.
Nezvyčajné delenie agendy
V súvislosti s formovaním vlády Herzmann upozornil na nezvyčajné rozdelenie agendy. „Jeden z nových ministrov, konkrétne pán Macinka, prevezme vedenie dvoch ministerstiev. Sú to ministerstvo zahraničných vecí a ministerstvo životného prostredia,“ povedal. Kabinet doplní aj „minister bez portfólia“, ktorý síce nebude riadiť rezort, ale stane sa členom vlády.
Herzmann zároveň očakáva zlepšenie vzťahov medzi Prahou a Bratislavou v otázkach budúcnosti bilaterálnej spolupráce. Dodal, že by sa podľa neho mohli obnoviť aj prerušené medzivládne konzultácie. Podľa neho je gesto symbolické, no zároveň dôležité.
V oblasti českej zahraničnej politiky podľa sociológa nenastane zásadný obrat. „Vláda sa naďalej bude usilovať o plné zapojenie Českej republiky do štruktúr Európskej únie aj do štruktúr NATO,“ uviedol.
Poukázal však na to, že rokovanie s koaličnými stranami o tejto otázke muselo byť náročné. „SPD chcela usporiadať referendum o vystúpení Českej republiky z týchto štruktúr, čo všetko bolo predmetom intenzívnych interných rokovaní,“ vysvetlil Herzmann.
Očakáva tiež „aktívnejší a ústretovejší prístup k politike vo Vyšehradskej štvorke“ a „o niečo lepšie vzťahy s Maďarskom a so Slovenskom“, čo by podľa neho mohlo posilniť regionálnu spoluprácu.
Pozrite si celý rozhovor so sociológom Janom Herzmannom v relácii Správy :24:
