Otužovanie má priaznivé účinky, hrozí však podchladenie

Pobyt vo vode, teplota ktorej sa blíži k nule, má na telo špecifické účinky. Zvyšuje sa odolnosť voči chladu, aktivuje sa imunita, môže pomôcť pri regenerácii a zlepšuje sa aj nálada. Zároveň pomocou tejto aktivity lepšie spoznávame svoje telo a jeho varovné signály. Situáciu musíme mať vždy pod kontrolou. Veľmi ľahko môže dôjsť k podchladeniu organizmu, ktoré môže mať život ohrozujúce následky. „Ak pri otužovaní chceme zotrvať, urobiť z neho súčasť nášho života, je vhodné ísť na to postupne,“ uviedol Vladimír Pauco, otužilec a zakladateľ webu Zdravé Otužovanie. Môže vás zaujímaťPokorila Severný ľadový oceán aj La Manche: Z publicistky Sone Rebrovej sa stala rekordérka v zimnom plávaní „Na začiatok odporučil obliekať sa ľahšie, umývať si ruky aj tvár v studenej vode, neskôr pridať studené sprchy. S vodou je ideálne začať na konci leta. Naše zemepisné šírky nám umožňujú chodiť do nej od jesene a postupne sa tak prispôsobovať až do zimy,“ skonštatoval. Dôležitá je aj motivácia. „Dobrá partia priateľov vie pomôcť a potiahnuť, aj keď sa človeku niekedy nechce,“ dodal Pauco. Na pozitívny vplyv na zdravie podľa neho postačia už dve minúty. „Dĺžka pobytu však môže byť aj dlhšia, vždy podľa individuálneho pocitu a miery otužilosti. Zároveň by mal byť človek schopný samostatne sa obliecť a postarať sa o seba, bez odkázanosti na pomoc iných,“ zdôraznil. Lukáš Arbet, ktorý sa venuje plávaniu v ľadovej vode, upozornil na prílišné nadšenie či snahu prekonávať rekordy. „Medzi dobrým pocitom a nebezpečným podchladením je často veľmi tenká čiara,“ varoval Lukáš, ktorý v roku 2020 okrem iného zaplával aj ľadovú míľu vo vode s teplotou blízko nula stupňov Celzia. „Pocity sú dobré varovné signály. Ak niečo nie je v poriadku, okamžite treba z vody von,“ zdôraznil Arbet. Rozhoduje čas aj pocit Každý človek má inú toleranciu voči chladu a ľudia sa líšia aj stavbou a zložením tela. Preto sa nedá jednoznačne povedať, do akej chladnej vody ísť a koľko v nej vydržať. Veľmi štíhly človek je pred chladom menej chránený než ľudia s vyšším podielom telesného tuku, ktorý slúži ako izolačná vrstva. Takisto si musia dávať väčší pozor staršie osoby a deti, ktoré majú v dôsledku zloženia tela väčšie tepelné straty. Môže vás zaujímaťZuzana Jusková ako prvá Slovenka preplávala Lamanšský prieliv. Počas prípravy musela čeliť tomu, z čoho mala najväčší strach „Najvýznamnejším zdravotným rizikom je hypotermia (podchladenie), ktorá nastáva pri znížení telesnej teploty pod 35 stupňov Celzia,“ uviedol fyzioterapeut Ľubomír Majstrák. Ďalej vysvetlil, že ťažká hypotermia, keď teplota tela klesne pod 30 stupňov, môže byť život ohrozujúca. „Nekontrolovateľná triaška je príznak miernej hypotermie,“ uviedol Arbet. „Ak by som dostal triašku už počas pobytu vo vode, okamžite musím von,“ dodal. Majstrák tiež upozornil, že chlad zhoršuje priebeh ischemickej choroby srdca a môže vyvolať infarkt myokardu. Tiež môže narušiť rytmus srdca. Preto by otužovanie mali zvážiť najmä osoby s ochoreniami srdca. „Každý, kto má čo i len pochybnosť o svojom zdravotnom stave, obzvlášť kardiovaskulárnom systéme, by mal ísť povinne ku kardiológovi a absolvovať EKG vyšetrenie,“ povedal Arbet. Dodal, že plavci, ktorí sa chcú zúčastniť na súťažiach v zmysle pravidiel, musia ísť na zdravotnú prehliadku (ktorej súčasťou by malo byť spomínané EKG). Z vody treba vyjsť včas. aby sme zmiernili následky ochladenia organizmu. Vlado Pauco počas otužovania v Arktíde. Pri plávaní človek stráca viac tepla ako pri statickom otužovaní. Lukáš Arbet v roku 2020 zaplával ľadovú míľu. Otužilci na bratislavskom jazere Veľký Draždiak. Strategicky si rozmiestniť oblečenie Po vstupe do chladnej vody sa spustí obranný mechanizmus. „Krvné cievy sa stiahnu, snažia sa udržať teplo v jadre tela, kde sú životne dôležité orgány,“ vysvetlil Arbet. Koncové časti tela sa následne ochladia. „Cítime v nich skrehnutie až bolesť, záleží od teploty vody a citlivosti,“ opísal. Dodal, že pri plávaní dochádza k ochladzovaniu tela ešte rýchlejšie. Netreba zabúdať, že podchladenie sa po vyjdení z vody ešte prehĺbi v dôsledku poklesu teploty v telesnom jadre. Toto sekundárne podchladenie sa nazýva afterdrop.„Problémom je, keď človeku ujde vnímanie reality, nemeria si čas strávený vo vode a prestrelí to,“ skonštatoval. „Rekreačný otužilec vyjde z vody. V prvej fáze uňho prevládajú endorfíny, cíti sa vynikajúco,“ povedal. Ľudia však túto krátku fázu často podcenia. „Rozprávajú sa a teplo sa zatiaľ prudko stráca,“ upozornil Arbet. Cievy sa postupne rozťahujú, studená krv z koncových častí sa vracia do jadra, kde spôsobuje ochladenie. To ešte zníži teplotu, na ktorú sa telo ochladilo vo vode. Preto je dôležité okamžite po vystúpení z vody sa obliecť. „Odporúčam poradie spodné prádlo, ponožky, tepláky, obuv, tričko so svetrom, čiapka, bunda prípadne parka, rukavice. Ideálne je využiť aj termofor, prípadne vyhriate auto. V žiadnom prípade však nešoférujte, vaše reflexy a aj pozornosť sú oslabené,“ zhrnul. Vhodné nie je ani cvičenie. Arbet vysvetlil, že pohybom sa výrazne ochladená krv z periférií tela rýchlo dostáva do srdca a hrozí riziko jeho zástavy. Pri prudkých pohyboch takisto podľa neho hrozí svalový spazmus (seknutie v krížoch) a zvyšuje sa riziko zranení pri stuhnutých svaloch či šľachách. „Základom je nepreceňovať sa a poznať svoje zdravotné limity aj aktuálny fyzický a psychický stav,“ zdôraznil Pauco. „Samozrejmosťou je úplná absencia alkoholu, ktorý výrazne zvyšuje riziká a znižuje schopnosť správne reagovať na chlad aj nečakané situácie,“ zakončil.

Mimoriadna správa

Veľmi tenká čiara medzi dobrým pocitom a nebezpečným podchladením: Odborníci radia, ako začať s otužovaním