Problémom nie je len inzulín. Takzvaných kritických liekov, pri ktorých hrozí nedostupnosť, je viac. Dôvodom môžu byť výrobné problémy, neočakávaný zvýšený dopyt, ale aj nepredvídateľné udalosti, ako naposledy pandémia COVID-19.
Brusel pripravil takzvaný akt o kritických liekoch. Ten má priniesť revolúciu v liekovej sebestačnosti Európy. To bolo témou utorkového (2. 12.) rokovania ministrov zdravotníctva Európskej Únie.
Kritické lieky sa používajú pri liečbe závažných chorôb a nedajú sa nahradiť iným druhom. Okrem inzulínu sú to napríklad lieky proti bolesti, ako morfín či paracetamol, alebo niektoré antibiotiká vrátane amoxicilínu.
„Stanovili sme konkrétny počet takýchto molekúl, je ich cez 200 a bude sa stále dynamicky upravovať. Ide o to, aby v každom prípade, v každom kúte EÚ bola zabezpečená rovnomerná, rovnovážna distribúcia takýchto liekov, ktorá by nebola postavená len na samotnej cene,“ uviedol minister zdravotníctva SR Kamil Šaško (Hlas-SD).
Hrozbe nedostupnosti kritických liekov v Európe sa v Správach venovala redaktorka Karolína Kučerová:
Posilnenie konkurencieschopnosti
To, že v Európe máme niekoľko systémových nedostatkov, pokiaľ ide o dostupnosť kritických liekov, ukázala pandémia COVID-19.
Členské štáty sa chcú podobnej situácii do budúcna vyvarovať. Dôležité podľa únijných ministrov je, aby sa investovalo do výroby liekov priamo v Európe. Únia by tak nebola odkázaná na dovoz z tretích krajín.
Zároveň by sa posilnila aj konkurencieschopnosť bloku. „Musíme sa zbaviť závislosti od Číny, Indie aj USA. Aby sme sa stali odolnejšími a mohli zaručiť dodávky tovarov a služieb našim obyvateľom,“ vyjadrila sa ministerka zdravotníctva Nemecka Nina Warkenová.
„Všetci chceme zlepšiť dostupnosť liekov. Preto musíme vytvoriť čo najlepšie podmienky na trhu. Dnes sme pre to spravili dôležitý krok a prijali sme spoločnú pozíciu k zákonu o kritických liekoch,“ povedal eurokomisár pre zdravie Olivér Várhelyi.
Na rade je teraz Európsky parlament, ktorý musí takisto prijať svoju pozíciu.
