V Austrálii od stredy (10. 12.) začal platiť zákaz používania sociálnych sietí pre mladých ľudí do 16 rokov. Desať najväčších spoločností muselo do polnoci zaviesť opatrenia v súlade s novým zákonom. V opačnom prípade im hrozí pokuta v prepočte zhruba 30 miliónov eur.
Austrália takéto opatrenie prijala ako prvá krajina na svete. O tom, ako takýto krok vplýva na psychiku mladistvých, v relácii Aktuálne :24 hovorila školská psychologička Lýdia Žáková.
Veková hranica 16 rokov je podľa Žákovej adekvátna. „Najrizikovejšou skupinou na základe našich prieskumov je práve veková skupina od 12 do 15 rokov,“ uviedla.
„Myslím si, že určite do veku piatich či šiestich rokov by dieťa absolútne nemalo mať prístup k takýmto technológiám. Tvorí sa tam jeho osobnosť, práve vo veku troch rokov, a tá by sa mala tvoriť na základe vlastného prežívania a živého kontaktu, nie na základe algoritmov,“ vysvetlila v rozhovore.
„Do pätnástich rokov je situácia naozaj taká, že môžeme hovoriť o nezrelosti centrálnej nervovej sústavy aj mozgovej, nezrelosti emočnej a osobnej,“ uviedla.
Tiež upozornila, že skupina 12 až 15 rokov je veľmi zraniteľná a náchylná na nástrahy digitálnych technológií. „Tu si myslím, že je správne, aby dospelí prevzali zodpovednosť za zdravie detí,“ vyhlásila. Zásah je podľa jej slov dôležitý pre zdravý vývoj detí. Dodala, že môže eliminovať kyberšikanu a závislosť.
Ukázať deťom životný cieľ
Zákaz je podľa jej slov len jedna rovina. „Je dôležité pracovať na osvete a kontrolovanom prístupe a používaní digitálnych technológií,“ povedala. Cieľom je viesť deti k uvedomelému používaniu digitálnych technológií, kritickému mysleniu. Tiež je potrebné obmedzovať čas na internete.
„Učiť deti, že je to náš pomocník a doplnok, nie hlavný zmysel života,“ skonštatovala. Tiež v spojitosti s ochranou pred závislosťami zdôraznila potrebu posilnenia osobnosti a trénovanie komunikačných zručností.
Alternatívou je podľa nej, aby bol rodič pri dieťati a sledoval ho. „Zároveň je dôležité vytvoriť si s dieťaťom dôverný vzťah, aby dôverovalo rodičovi,“ povedala. Doplnila, že dieťa musí mať v prípade kyberšikany kontaktnú osobu. Rodičia by mali sledovať somatické príznaky detí a včas zasiahnuť.
Rodičia a učitelia by mali deti usmerňovať na dlhodobé ciele. „Vnímam, že deti, ktoré dlhodobý cieľ nejakým spôsobom sledujú a dospelí ich vedú k tomu, že niečo pre to musíš urobiť a zároveň aj obetovať, sú potom omnoho odolnejšie voči skrolovaniu na internete a viac-menej ich to ani baviť nebude,“ vysvetlila.
