Za posledných desať mesiacov sa ruské straty vo vojne s Ukrajinou zvyšujú najrýchlejšie od začiatku rozsiahlej invázie v roku 2022. Vyplýva to z analýzy, ktorú v utorok (30. 12.) zverejnila britská verejnoprávna stanica BBC. Vývoj dáva do možnej súvislosti so snahou administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa o dosiahnutie mierovej dohody.
Za rok 2025 bolo v ruských zdrojoch zverejnených o 40 percent viac nekrológov vojakov ako v predchádzajúcom roku. BBC ruské vojnové straty analyzuje spoločne s nezávislým médiom Mediazona a skupinou dobrovoľníkov na základe rešerší v ruských verejných zdrojoch či na cintorínoch. Stanica predbežne potvrdila mená už takmer 160-tisíc ľudí, ktorí zahynuli pri bojoch na Ukrajine na strane Ruska.
Skutočný počet padlých je však pravdepodobne oveľa vyšší a vojenskí experti oslovení BBC sa domnievajú, že analýza zachytáva približne 45 až 65 percent celkovej bilancie. Znamenalo by to, že počet mŕtvych sa na ruskej strane pohybuje medzi 243-tisíc a 352-tisíc.
Kalkulácia navyše nezahŕňa tých, ktorí padli pri službe v milíciách dvoch separatistických republík na východe Ukrajiny. Ich straty BBC odhaduje na 21-tisíc až 23 500.
Za nárastom strát nie je jediný faktor
Rok 2025 sa začal januárovým relatívne nízkym počtom zverejnených nekrológov v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi. Vo februári sa ich počet zvýšil, keď spolu Trump a ruský prezident Vladimir Putin prvýkrát priamo rokovali o ukončení rusko-ukrajinskej vojny. Ďalší vrchol nastal v auguste, keď sa obaja prezidenti stretli na Aljaške, čo bol diplomatický úspech pre Putina, široko vnímaný ako koniec jeho medzinárodnej izolácie.
V októbri, keď bol plánovaný druhý rusko-americký samit nakoniec zrušený, a potom v novembri, keď USA predstavili 28-bodový mierový návrh, bolo publikovaných v priemere 322 nekrológov denne, teda dvojnásobok priemeru z roku 2024.
BBC upozorňuje, že nárast ruských strát nemožno pripísať jedinému faktoru. Kremeľ však považuje územné zisky za prostriedok, ako ovplyvniť rokovania s USA vo svoj prospech. Putinov poradca Jurij Ušakov v tejto súvislosti zdôraznil, že „nedávne úspechy“ ruských síl mali na rokovania s USA pozitívny vplyv.
Ponuka na vstup do armády
Jedným z tých, ktorí vsadili na rýchlu mierovú dohodu, bol Murat Mukašev a stálo ho to život, píše BBC. Mukašev bol aktivista, ktorý nikdy nepodporoval Putinovu politiku. Zúčastnil sa na demonštráciách proti policajnej brutalite a mučeniu, zapojil sa do protestov za práva komunity LGBT+ a za prepustenie opozičného lídra Alexeja Navaľného, ktorý zomrel vo väzení v roku 2024.
Zatkli ho v roku 2024 na základe obvinenia z drogového deliktu, počas súdneho procesu však dostal ponuku na vstup do armády. Tento postup sa považuje za typický nátlakový prostriedok, ako ľudí prinútiť k podpisu. Zákon z roku 2024 umožňuje obvineným vyhnúť sa trestu, ak vstúpia do armády. Ide o lákavú možnosť v krajine, kde je miera oslobodenia od viny nižšia ako jedno percento.
Mukašev ponuku najprv odmietol a súd ho odsúdil na desať rokov v prísne stráženej trestaneckej kolónii. V novembri 2024 tak zmenil názor. Jeho priatelia uviedli, že ho povzbudili Trumpove sľuby rýchlo ukončiť vojnu, a preto sa rozhodol podpísať kontrakt čo najskôr, aby sa dostal na slobodu pred uzavretím mierovej dohody.
„Videl v tom šancu dostať sa na slobodu namiesto desiatich rokov v prísnom režime,“ uvádza vyhlásenie jeho podpornej skupiny. Nie je jasné, ako sa mladý muž pôvodne odmietajúci zabíjanie vyrovnal s tým, že sa mal zúčastniť vojny, proti ktorej sa predtým staval.
Dňa 11. júna 2025 Mukašev zahynul ako súčasť útočnej jednotky v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny.
Rovnako ako on nemala väčšina Rusov, ktorí v roku 2025 padli na fronte, s armádou pred začiatkom rozsiahlej invázie nič spoločné. Od krvavej bitky o mesto Avdijivka v októbri 2023 však trvalo rastie počet obetí medzi takzvanými dobrovoľníkmi – teda tými, ktorí podpísali zmluvu po začiatku invázie.
Teraz zrejme tvoria väčšinu nových odvedencov, na rozdiel od profesionálnych vojakov, ktorí vstúpili do armády pred vojnou, alebo tých, ktorí boli mobilizovaní neskôr. Ešte pred rokom tvorili dobrovoľníci 15 percent ruských padlých, v roku 2025 už to bol každý tretí.
Stály prísun nových odvedencov
Miestne úrady, na ktoré štát tlačí s cieľom udržať stály prísun nových bojaschopných síl, ponúkajú vysoké finančné odmeny, oslovujú zadlžené osoby a vedú náborové kampane na univerzitách a vysokých školách. To umožnilo Kremľu kompenzovať ťažké straty na fronte bez toho, aby musel siahnuť k politicky riskantnej plošnej mobilizácii. Nový odvedenec si môže zarobiť až desať miliónov rubľov (okolo 106 až 108-tisíc eur) za rok.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte predtým uviedol, že Rusko malo v novembri 25-tisíc padlých. Podľa NATO celkový počet ruských strát, teda mŕtvych, zranených a nezvestných, dosiahol 1,1 milióna. Celkový počet padlých na ruskej strane odhaduje jeden z aliančných činiteľov na 250-tisíc.
Ťažké straty utrpela tiež Ukrajina. Prezident Volodymyr Zelenskyj tento rok vo februári uviedol, že počet padlých na bojisku predstavuje 46-tisíc a ďalších 380-tisíc bolo zranených. Desiatky tisíc ďalších vojakov sú podľa neho nezvestní alebo v zajatí. BBC odhaduje, že skutočný počet zabitých na ukrajinskej strane predstavuje až 140-tisíc.
