Vlaňajšia zima bola oveľa ľahšia ako tá tohtoročná a život sa naozaj zmenil, povedala v rozhovore s ČTK Tetiana Solomadina, ktorá žije v Charkove. Predtým študovala v Česku, do rodného mesta sa vrátila v roku 2023.
Od tohto roku považuje súčasnú zimu zatiaľ za tú najťažšiu s najväčšími výpadkami elektriny, najchladnejším počasím a s najmenším počtom fungujúcich teplární v Charkove, Kyjeve a ďalších mestách. Do mesta, ktoré sa nachádza pár desiatok kilometrov od frontovej línie, sa vrátila, pretože ho považuje za svoj domov, v ktorom chce žiť napriek vojne.
Napadnutá krajina v posledných týždňoch čelí masívnym útokom zo strany Ruska na kritickú infraštruktúru. Ukrajinské mestá zápasia s početnými výpadkami elektriny a tepla. Podľa predpovede počasia na ďalší týždeň čakajú Charkov v noci mrazy až mínus 27 stupňov Celzia, cez deň má byť približne o desať stupňov teplejšie.
Zima je všade
„Zmena je obzvlášť citeľná v posledných mesiacoch, a to keď prišli mrazy, pocítili sme to naozaj intenzívne. Aj predtým sme občas mali výpadky elektriny, ale nikdy to nebolo také silné ako teraz, keď nemáte vôbec pocit, že by ste sa mohli niekde poriadne zohriať. Zima je všade, tak doma, ako aj vonku,“ povedala Solomadina.
Podľa nej čelí mesto výpadkom v podstate každý deň. Líši sa len ich dĺžka. „Niektoré dni nemám elektrinu až 22 hodín denne, inokedy len päť hodín. Je to veľmi premenlivé a nikdy dopredu neviem, aké to bude. Buď mám elektrinu len dve hodiny alebo skoro celý deň. Vždy je to také ‚prekvapenie‘, ktoré Rusi pripravujú,“ uviedla.
Dodala, že zvlášť pri neplánovaných výpadkoch elektriny často ani úrady nevedia, ako dlho budú trvať. Dĺžka výpadkov závisí hlavne od intenzity ostreľovania.
Solomadina hovorí, že v zime sú útoky často cielené práve na energetickú infraštruktúru, aby Ukrajincom vypli svetlo a spôsobili čo najväčšie výpadky elektriny.
Vojna proti civilistom
„Je to jeden z hlavných cieľov – vojna proti civilistom, vojna proti nášmu psychickému stavu. Robia všetko pre to, aby sme boli podráždení, unavení, aby sme sa hádali a obviňovali navzájom. Preto je dôležité si neustále pripomínať, kto je skutočný nepriateľ a kto nesie zodpovednosť za výpadky elektriny alebo vody,“ uviedla Solomadina.
Súčasnú atmosféru medzi obyvateľmi je podľa nej ťažké presne opísať, pretože každý situáciu prežíva inak. „U niekoho situácia vyvoláva väčšiu agresiu alebo únavu, kým pre iných je to obdobie, keď môžu prejaviť čo najväčšiu solidaritu,“ povedala. Po toľkých rokoch plnohodnotnej vojny sa ľudia výpadkom elektriny dokázali prispôsobiť.
„Mám obrovskú výhodu oproti mnohým ľuďom, pretože doma mám plyn, nie elektrický sporák, a to mi veľa pomáha. Vždy si môžem ohriať vodu alebo uvariť jedlo a nie som závislá od toho, či je elektrina. Plyn u nás funguje stále a dúfam, že to vydrží čo najdlhšie,“ povedala Solomadina.
Mnoho ľudí plyn nemá, ale rôzne kaviarne, malé podniky alebo väčšie reštaurácie a obchody sa snažia toto obdobie zvládnuť. Väčšina z nich má generátory, alebo sa snaží nájsť spôsob, ako generátory zabezpečiť.
„Pre mňa je v období výpadkov elektriny najnáročnejšie to, že neviem, kedy sa to skončí. Aj keď to môže znieť zvláštne, občas strácam nádej, že elektrina opäť príde. A keď príde znova, cítim radosť a úľavu, že som to zase zvládla a prežila,“ doplnila Solomadina.
Útoky na energetickú infraštruktúru podľa nej nemajú až taký zásadný dopad na pocit bezpečia obyvateľov Charkova. „Existujú iné veci, ktoré náš pocit bezpečia ovplyvňujú oveľa silnejšie. Pre mňa osobne bolo najťažšie, keď počas útokov na Charkov zahynuli štyria pracovníci pošty, to na mňa malo veľmi silný dopad a v tých dňoch mi bolo naozaj veľa zle. Rovnako útok na osobný vlak pred niekoľkými dňami, keď ešte ani nevieme presný počet obetí,“ opísala.
„V takýchto chvíľach si uvedomujete, že nikdy neviete, ako dlho to všetko ešte zvládnete, a to v tom najdoslovnejšom zmysle slova,“ povedala Solomadina.
Útoky na ľudí a na teplárne
Keď ide o útoky na teplárne alebo rozvodne, nevníma to rovnako. „Viem, že cieľom je nás odpojiť, vyvolať hnev a frustráciu. V takejto situácii mám pocit, že aspoň svoje reakcie dokážem nejako ovplyvniť. Keď ale útoky zabíjajú ľudí, uvedomujem si, že nad tým už nemám žiadnu kontrolu. A práve ten pocit úplnej straty kontroly má na mňa najväčší dopad,“ dodala.
Na otázku, či sa na miestne podmienky dá zvyknúť, Solomadina odpovedala, že je ťažké definovať, čo znamená zvyknúť si. Podľa svojich slov sa skôr prispôsobila.
„Keď som párkrát od svojho návratu do Charkova išla do Česka, bolo mi zakaždým veľmi zle. Nie preto, že by v Česku bolo niečo zle, naopak, život tam je skvelý, ale preto, že som si uvedomovala, čo normálny život znamená,“ povedala Solomadina.
Solomadina nedávno začala ukazovať realitu života v Charkove na sociálnej sieti Instagram. „Vďaka tomu, čo ukazujem a zverejňujem, by som chcela ľuďom v Česku priblížiť, že vojna stále pokračuje. Nie je na pozadí, nezmizla a rozhodne neskončila,“ uviedla.
Aj po toľkých rokoch sú podľa Solomadinu útoky stále brutálne, následky sú ešte horšie ako pred štyrmi rokmi. Počet dronov útočiacich na Charkov, Kyjev a ďalšie ukrajinské mestá stále rastie.
„Vojaci na fronte sú neuveriteľne unavení, ale pokračujú ďalej, pretože ak padne Ukrajina, podľa mňa padne aj Európa. To je očividná, ale možno už zabudnutá realita. Ľudia si často neuvedomujú, že Rusko sa nikdy nezastaví len pri vojne v Ukrajine – jeho cieľom je celá Európa,“ myslí si Solomadina.
