Umelecky bezcenný, nevkusný výtvor zameraný na lacný efekt, takúto definíciu slova gýč nám ponúkajú slovníky. Pre vysvetlenie toho, čo gýč je, vrátane názorných ukážok, sme zašli za tými najpovolanejšími.
Trpaslíci ostanú trpaslíkmi, aj keď sedia na Alpách, napísal nemecký dramatik August von Kotzebue. Mohla by to byť aj ďalšia definícia gýča, pretože tieto slová trefne pomenovávajú ilúziu, ktorú majú vytvoriť niektoré predmety.
„Gýč je niečo, čo sa tvári na niečo úplne iné. Je to falošný pohľad na svet. Forma a obsah sa vôbec nestretajú, idú od seba. Je to forma ľúbivosti,“ ozrejmil zakladateľ Múzea gýča Roman Vykysalý.
Hodiny zobrazujúce vlak možno dostal na svoje jubileum nejaký železničiar, no skončili v Múzeu gýča. „Je to darček, ktorý keby ma zobudil, tak neviem si ten celý deň predstaviť. Je to niečo strašné, že gýč už zasahuje aj sluch. Všetky orgány, ešte by mal voňať,“ povedal Vykysalý.
Trochu vypovedá aj o našom vkuse a medziľudských vzťahoch, z ktorých všetky tieto gýčové darčeky pochádzajú. Ale netreba byť takí vážni, ako tvrdia zakladatelia múzea, ľuďom chcú priniesť úsmev a ukázať, že aj gýč má svoje čaro.
Nostalgia aj znepokojenie
Keď vojdete do Múzea gýča, pocítite nostalgiu, úsmev, ale aj jemné znepokojenie, pretože mnohé predmety aj dôverne poznáte a zrazu sa pýtate – prečo to tak niekto urobil?
„Máme tu háčkované karafiáty, ktoré sú napichnuté na plastovú stopku, ktoré vyrábala nejaká tetuška, ktorá má zlaté ruky. Na tom vidno, že ona vie háčkovať, je veľmi šikovná, len jej nemá kto povedať, že babička, nerob toto, rob radšej nejaké aplikácie na šaty, možno si nájsť nejakého výtvarníka, niekoho, kto by jej poradil, tá jej šikovnosť a zručnosť by našla úplne iné uplatnenie ako takéto bezvýznamné karafiáty, ktoré ma klamú farbou, klamú ma materiálom, klamú ma všetkým,“ konštatoval zakladateľ múzea.
„V začiatkoch sme mali také mierne pokusy ľudí vychovávať. Veľa pôsobí tá výchova na ľudí spôsobom, že keď sem prídu a vidia toho toľko pokope, tak vtedy zbadajú, že ich to zarazí. A skutočne ich to zarazí, teraz keď to takto vidím pokope, tak už viem asi o čo ide,“ zhodnotil Vykysalý.
Múzeu gýča sa v relácii Slovensko v obrazoch venovala redaktorka STVR Zuzana Ševčíková:
Priestorový problém
Kedysi mali gýče v múzeu rozdelené podľa tém, ale pribúda ich toľko, že nastal priestorový problém. A tak sa rozhodli zariadiť byt v štýle 70. rokov, čo návštevníci ocenili. Majú však aj také exponáty, ktoré ťažko niekam zaradiť či umiestniť. Ako napríklad figurína ženy s klobúkom.
„Telefonovali nám z jedného mesta na východe, že majú výročie mesta a že dostali od jedného miestneho kutila dar a ten chce, aby v rámci toho výročia to bolo vystavené a povedali, že ak si to neprídete zobrať, tak to vyhodíme a poslali obrázok a som momentálne sadol do auta a šiel, zobral som to,“ prezradil zakladateľ múzea.
Umelcov zámer síce nepoznáme, no žena zahalená do umelých kvetov ako z cintorína napokon svojho stvoriteľa preslávila a stala sa múzejným exponátom a medzi gýčmi je neprehliadnuteľná.
„Výrobcovia gýču týmito ľúbivými predmetmi oberajú o prácu serióznych výtvarníkov. Tí ľudia, ktorí ho vyrábajú, väčšinou ho vyrábajú za účelom zárobku. Ten gýč my delíme na gýč, ktorý je klasika. Potom na gýč, ktorý je sexistický, alebo úplne vulgárny, kde niekto si myslí, že je to veľmi vtipné,“ ozrejmil Vykysalý.
„Máme zapaľovač, kde Bin Ládin zapaľuje dvojičky. Je to gýč gýčov, kde sú schopní títo výrobcovia siahnuť na každú tému a využiť ju na to, aby spracovali gýč. Potom hovoríme o takom gýči, ktorý trošku aj oslobodzuje, že je milý. Keď je partia na chate a niekto má 40, 50 rokov, tak z recesie sa mu kúpi niečo, čo nesie aj trošku vtipu v sebe. Zvykol som osobne napríklad veľkým výtvarníkom, keď som bol na vernisáži, kupovať umelé kvety z recesie, spätne sa to vrátilo ku mne do múzea gýča,“ uviedol Vykysalý.
Gýč nemusí byť nevkusný
Gýč nemusí byť nevyhnutne nevkusný. Nie je na ňom nič zlé, pokiaľ sa nevydáva za umenie. Priznajme si, každý z nás má svoj obľúbený gýčový kúsok, či už je to nejaký predmet, film alebo pieseň. Dôležité je, aby sa gýč nestal súčasťou našich vzťahov. S tým súvisia aj mnohé dary, ktoré nakoniec skončili v tomto nezvyčajnom múzeu.
„Niektorí doniesli ešte povedali, toto sme doniesli, lebo sme to dostali a máme už tri také, tak sme doniesli. Proste aj to správanie ľudí, sme naznačili, že gýč je aj v medziľudských vzťahoch, v dušiach ľudí. Je to vlastne snobizmus, je to pohľad na svet, taký bezvýznamný, lacný pohľad na svet,“ dodal zakladateľ Múzea gýča.
Múzeum gýča v Kremnici má okolo štyritisíc exponátov a každý rozpráva svoj príbeh. Tento nezvyčajný pohľad do minulosti s humorom a nostalgickým nádychom môžete zažiť aj vy. Návštevu si treba vopred dohodnúť.
