Žiadna susedská idylka. Ale pravidelný hluk a bitky. A k tomu ešte aj ploštice. Obyvatelia jednej bytovky v Martine si nevedia rady so susedom. A zdá sa, že si s ním nevedia dať rady ani úrady.
Rodinu a susedov si nevyberáte. Obyvatelia bytovky v Martine to poznajú až príliš dobre. Byt po zosnulých rodičoch zdedil pán Adam. Podľa susedov sa vtedy začalo aj obdobie hluku, konfliktov a strachu.
“Večne je tam hluk, hlasná hudba, väčšinou v nočných hodinách. Búchanie, treskot do radiátora, do steny, do nábytku. Väčšinou to začínalo o desiatej. Do rána to fungovalo aj do šiestej, do siedmej a niekedy to pokračovalo aj na druhý deň,” opisuje Jiřina Poliaková.
“Otvorím dvere a prídem ako do krčmy. Neskutočný smrad sa odtiaľ šíri. Cigarety aj špina. Mlátia sa, bijú sa, voláme policajtov,” hovorí Katarína Ľudviková.
“Teraz sme počuli jeho zvonček, ktorý tu nonstop vyzváňa. Celé noci prevažne. Cez deň ani tak nie, ale v noci, keď sa tu zgrupujú jeho kamaráti. Neviem koľko ich je, môže ich byť šesť až sedem” tvrdí vchodová dôverníčka Renáta Kačková.
Problémom so susedmi sa v relácii Občan za dverami venoval redaktor Marian Lechan:
Opakujúci sa vzorec
Hudba, zvonenie, hluk, bitky. Susedia hovoria, že to nie je otázka jedného večera, ale opakujúci sa vzorec.
“Ja som z vedľajšieho vchodu a častokrát je to počuť aj ku nám. Veľakrát ležia a spia aj pred vchodom. Muž išiel okolo, radšej to obídeme. Neviete, čo taký človek spraví,“ hovorí Michaela Valková.
Pána Adama sme navštívili v dopoludňajších hodinách. Na chodbe bolo ticho. Po otvorení dverí sme však cítili nepríjemný zápach z bytu. Tvrdil, že hádky sa niekedy udejú tak, ako v iných rodinách. Dodal, že si nemyslí, že by sa tam niečo dialo.
Volajú políciu
Susedia hovoria, že takto ďalej nedokážu žiť. Do problémového bytu opakovane volajú políciu. “Človek sa bojí. Keď výťahy hore dole behajú celú noc, mulatuje sa tam, a máte malé dieťa v byte. Dcéra teraz príde s otázkou, mama čo ideme robiť? No, čo ideme robiť? Jediné, čo môžeš robiť, je volať políciu,” opisuje Emília Černáková.
Vlani v septembri mestskí policajti na mieste preverovali vyhrážanie. “Keď tam naša hliadka prišla, bol v tom byte tento muž, ktorý bol zjavne, podľa hliadky, pod ťažkým vplyvom alkoholu. Bol tam s nejakou dámou, o ktorej naši policajti majú poznatky, že je to osoba bez domova. Aj ona bola pod ťažkým vplyvom alkoholu,” uvádza Sebastián Andrášik z Mestskej polície v Martine.
“Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Martine eviduje tri konania v trestnoprávnej rovine. Boli uložené dve blokové pokuty a jedno konanie na úrovni priestupku. Polícia niekoľkokrát preverovala oznámenia v súvislosti s rušením nočného kľudu. Po príchode hliadky na miesto došlo k náprave,” objasňuje hovorkyňa Krajského riaditeľstva PZ v Žiline Daniela Kocková.
“Oni odídu a hluk a neznesiteľná hlasná hudba pokračuje ďalej,” sťažuje sa Kačková.
Opakovane ho napomínali, opakovane sľuboval nápravu. Rozhorčenie obyvateľov však vyvrcholilo v momente, keď zistili, že vo vchode majú ploštice.
“Všetci sme sa báli, dokonca sa báli aj majitelia bytov z iných vchodov, že by sa to mohlo rozšíriť ešte ďalej. Zavolali sme deratizérov, ktorí deratizovali aj jednu aj druhú stupačku,” spomína Kačková.
“Ploštice ako také, sú rizikové z hľadiska toho, že môže dôjsť k poškodeniu integrity kože a následne zanesenia ďalšej infekcie. Je to veľmi rýchlo sa šíriaci živočích,” objasňuje hlavná hygienička SR Tatiana Červeňová.
Zdroj ploštíc
Firma, ktorá dezinsekciu vykonávala, potvrdila správcovi bytovky, že zdrojom ploštíc bol byt problémového suseda. Obyvatelia žiadajú zásah úradov. Tie však narážajú na zákonné limity.
“Rozhodne by regionálny úrad verejného zdravotníctva mal prísť a pozrieť sa, čo v tom byte je, aby sa znova nerozšírili ploštice, prípadne šváby, alebo ja neviem čo. Naozaj to tam vyzerá ako na smetisku,” pokračuje Kačková.
Regionálne úrady verejného zdravotníctva môžu vykonávať dozor len v priestoroch určených na podnikanie. Do súkromného bytu vstúpiť nemôžu. “V zmysle zákona 355 z roku 2007 o Ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia sa výkon dozoru nemôže vykonávať, pretože ide o súkromné vlastníctvo,” vysvetľuje Červeňová.
Podľa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) by mali susedské spory začať dohovorom. V praxi však často končia až na súde.
“Posledné, úplne krajné riešenie, ktorému sa väčšinou ľudia bránia, je, že spoluvlastníci tých bytov sa dajú dokopy a spíšu podanie na súd. Úplne krajné riešenie je, že súd rozhodne o predaji tohto bytu. V prvom rade treba, samozrejme, kontaktovať správcu,” uvádza člen predsedníctva ZMOS Marián Mihalda.
Sľuboval nápravu
Obyvatelia problémového vchodu sa svojmu správcovi sťažujú od marca 2025. Ten si pána Adama aj predvolal. Sľúbil nápravu, zaplatil nedoplatky, no dlhodobo sa situácia nezlepšila.
“Podľa zákona spravujeme na základe Zmluvy o výkone správy spoločné časti, spoločné zariadenia a priľahlý pozemok. To, čo on robí vo svojom byte, s tým neurobíme vôbec nič,” tvrdí riaditeľ Okresného stavebného bytového družstva Martin František Kamenišťák.
Správca ľuďom radí, aby sa s problémovým susedom súdili. Už aj pripravil písomné hlasovanie vlastníkov. Žalobu o nariadenie predaja nehnuteľnosti musia odsúhlasiť nadpolovičnou väčšinou. Následne si musia vybrať a z fondu opráv zaplatiť advokáta.
“Predpokladám, že to bude v prvej polovici januára. Je totiž alfa a omega celého, aby sme mali potvrdené, že vlastníci do toho chcú ísť,” vysvetľuje Kamenišťák.
Ak sa rozhodnú ísť na súd, budú musieť dokázať, že narúšanie spolunažívania je dlhodobé a intenzívne. “Často sa stretávam s tým, že ľudia nemajú dôkaznú situáciu dostatočne preukázanú. To je veľký problém,” opisuje nezávislá advokátka Silvia Tatarková.
Advokátka preto radí všetko dôsledne dokumentovať a byť trpezlivý. “Dôkazy, kde budem mať konkrétne uvedené dátum, čas, aký bol hluk, zaznamenať si to na mobil, dnes si to vieme zabezpečiť,” pokračuje.
Vlastnícke právo chráni súkromie. Menej už však chráni susedov pred tým, čo sa deje za zatvorenými dverami aj v spoločných priestoroch.
“Bezmocnosť taká, že človek čaká čo a kedy sa stane. Keď niekto zapáli dvere, potom tu vybije sklo, máme sa cítiť bezpečne? No necítime sa vôbec bezpečne,” dodáva pani Emília.
