Prelom roka predstavuje už tradičnú príležitosť, keď si ľudia dávajú novoročné predsavzatia. Tá im ale väčšinou dlho nevydrží. Podľa prieskumu celosvetovej sociálnej siete športovcov Strava sa ich najčastejšie vzdávajú druhý januárový piatok. V anglofónnom svete sa tento deň nazýva Quitters Day alebo Deň slabej vôle a prvýkrát bol pripomínaný v roku 2024.
V tento deň je vhodné povzbudiť všetkých, ktorí zlyhali vo svojich predsavzatiach, a pomôcť im skúsiť to znova a nakoniec uspieť.
Dňom, keď nastáva kríza a väčšina odhodlaných poruší svoje predsavzatia, je podľa nedávneho prieskumu aplikácia Strava najčastejšie druhý piatok v januári. Niekoľko mesiacov vydrží odhodlanie 41 percentám opýtaných, zatiaľ čo celý rok to zvládne len 12 percent respondentov.
Do konca januára sa drží svojich predsavzatí niečo málo vyše pätiny respondentov, zatiaľ čo každému štvrtému opýtanému človeku vydrží motivácia len pár dní.
V Deň slabej vôle je možné podporiť všetkých tých, ktorí si dali predsavzatia, aby vydržali a nevzdávali sa. Tento deň všetkým pripomína, že sú len ľudia a občas zlyhajú, ale nemusia to úplne vzdávať. Prípadné prekonanie slabej vôle potom môže ľudí motivovať k ďalším pozitívnym životným zmenám.
Ako sú na tom jednotlivé predsavzatia
Odborníci a inštitúcie môžu ľuďom pomôcť určiť si dosiahnuteľnejšie ciele, ako aj vybudovať podpornú motivačnú sieť. Tieto opatrenia by mohli zlepšiť celkovú bilanciu dodržiavania predsavzatí a urobiť zo Dňa slabej vôle akýsi odrazový mostík.
Medzi najčastejšie novoročné predsavzatia patrí začať sa hýbať, šetriť peniaze, obmedziť alkohol, pracovať na sebarozvoji alebo prestať fajčiť. Najlepšie sa podľa prieskumu agentúry Konektor darí dodržiavať pohyb, čo zvládlo 38 percent opýtaných.
Šetreniu peňazí sa darí 35 percentám respondentov, 22 percentám sa podarilo obmedziť pitie alkoholu. Každý piaty respondent odpovedal, že sa mu podarilo vykonať zmenu s osobným rozvojom, prestať fajčiť sa podarilo zhruba každému siedmemu, teda asi 15 percentám opýtaných.
Dlhá história predsavzatí
Tradícia novoročných predsavzatí má dlhú históriu. Začala už pred viac ako štyrmi tisíckami rokov u starých Babylóňanov, hoci pre nich rok nezačínal v januári, ale až v polovici marca, okolo jarnej rovnodennosti. Podľa historikov stálo vtedy na čele zoznamu novoročných predsavzatí vrátiť susedovi zrezavé hrabe, a potom časovo neurčené predsavzatie splatiť dlhy.
A táto tradícia má tiež náboženský pôvod – starí Rimania začínali rok urobením sľubov svojmu bohovi Janusovi, ktorý bol v rímskej mytológii bohom dverí, začiatkov a koniec koncov, a v modernej kultúre je po ňom pomenovaný mesiac január (Januar).
V dnešnej dobe je zase pre mnohých kresťanov novoročné predsavzatie súčasťou prípravy na ďalší rok, spoločne s modlitbou. K predsavzatiu na začiatku roka častejšie siahajú ľudia v západných krajinách. Tento fenomén sa však vyskytuje aj v krajinách východných.
Reálne ciele ako kľúč k úspechu
Kľúčom k úspechu dodržiavania predsavzatí je podľa odborníkov aj stanovovať si reálne ciele.
„Novoročné predsavzatia často nevychádzajú preto, lebo si človek dáva nereálne ciele, napríklad schudnem desať kíl za mesiac. Keď si tentoraz zvolíte cieľ, ktorý je naozaj v medziach možností a budete mať silnú motiváciu, mnohonásobne zvýšite šancu na jeho dosiahnutie,“ uviedla výživová poradkyňa firmy Naturhouse Věra Burešová.
Deň slabej vôle je symbolom nielen pre deň, keď majú ľudia najväčšiu tendenciu sa vzdávať svojich predsavzatí. Slúži ale aj ako symbol toho, aby svoje prípadné zlyhania nebrali ako chybu, ale súčasť cesty.
