Spojené štáty americké a Dánsko sa ohľadom budúcnosti Grónska stále nezhodnú. Vyplýva to zo včerajšieho stretnutia oboch strán v Bielom dome. Americký prezident Donald Trump stále chce, aby bolo Grónsko americkým územím, no Dáni to odmietajú. USA majú právo využívať Grónsko na obranné účely, dokonca tam majú základňu. Pripojenie ostrova by však naštrbilo vzťahy USA s európskymi krajinami. Upozornil na to v Ranných správach politický geograf Daniel Gurňák.
Pripomenul, že USA majú právo Grónsko využívať na obranu a sú na ostrove vojensky prítomné, majú tam vojenskú základňu.
„Základňa v Grónsku je veľmi dôležitá aj ako základňa vesmírnych síl, pretože je to nad celou oblasťou Severného pólu. Práve ponad Grónsko a severnú Kanadu by prilietali potenciálne medzikontinentálne rakety, ak by Rusko alebo dokonca čiastočne aj Čína útočili na Spojené štáty,“ dodal.
„Z vojenského hľadiska by sa až tak veľa nezmenilo,“ skonštatoval. „Otázka je, že by sa totálne naštrbili alebo rozbili vzťahy so spojencami. S európskymi krajinami, o Dánsku ani nehovoriac. V podstate Spojené štáty by vystúpili ako agresor proti vlastným spojencom,“ povedal.
Ide o celú Arktídu
Gurňák upozornil, že nejde len o Grónsko, ale o celú Arktídu. „Súvisí to čiastočne aj s klimatickými zmenami, využitím Arktídy,“ povedal. Pripomenul, že bola využívaná aj počas studenej vojny.
„Grónsko má strategický význam, pretože je štítom pre severovýchodnú Ameriku voči Eurázii a teda Rusku,“ opísal. Neskôr pripomenul, že za najsilnejšiu mocnosť v rámci Arktídy sa považuje Rusko, ktoré má najväčšiu flotilu ľadoborcov.
„Ďalšia vec je otázka surovín, aj keď to je hudba stále veľmi vzdialenej budúcnosti,“ zhodnotil. Istú úlohu môže podľa jeho slov zohrávať aj osobné ego D. Trumpa a predstava, že od kúpy Aljašky by bol prezidentom, ktorý najviac rozšíril územie USA. „Sú to vyše dva milióny kilometrov štvorcových,“ spresnil Gurňák.
