Rok 2025 vo svetovej ekonomike definovala výrazná eskalácia napätých ekonomických i technologických vzťahov Spojených štátov s Čínou, ale aj Kanadou a Európskou úniou. Analytik portálu Euractiv Radovan Geist v rozhovore v Slovenskom rozhlase upozornil na závislosti od viacerých krajín, ktorých sa EÚ musí zbaviť.
Spúšťačom eskalácie bolo to, že sa do Bieleho domu dostal Donald Trump, zdôraznil Geist. „Ten sa rozhodol klesajúcu váhu ekonomiky USA vo svetovej politike riešiť frontálnym útokom vrátane svojich spojencov,“ spresnil.
EÚ podľa jeho slov najvýraznejšie priamo zasiahli americké clá a nepriamo čínsky vývoz, ktorý sa z dôvodu amerických ciel dostáva na európsky trh a podkopáva európskych výrobcov.
Geist pripomenul Trumpov sľub, že obnoví globálnu hegemóniu USA. Práve preto sa okrem iného usiluje aj rozbiť Európsku úniu, poznamenal analytik. „Preňho je jednoduchšie ovládať jednotlivé členské krajiny, ktoré sú malé, než vyjednávať s EÚ,” vysvetlil. Spoliehať sa na to, že sa to po prípadnej politickej zmene v USA zmení, je podľa Geista “riziková stávka”.
Analytik portálu Euractiv Radovan Geist zhodnotil medzinárodné vzťahy v uplynulom roku v rozhovore s redaktorkou Soňou Hagarovou pre reláciu Svet 2025:
Geist tiež upozornil na globálnu konkurenciu Číny. „Čína je globálny konkurent, v mnohých oblastiach nás ohrozuje, sleduje vlastné ekonomické záujmy, a ak sa nechceme dostať do podriadeného postavenia, musíme investovať do väčšej samostatnosti,“ povedal.
Čína podľa Geista profituje z ruskej agresie, lebo dodáva Rusku materiál, odoberá ruské energie a „de facto“ kolonizuje ruský Ďaleký východ.
Analytik tiež uviedol, že v EÚ nastáva obrat od úsilia nájsť udržateľnejšiu ekonomiku k väčšiemu dôrazu na konkurencieschopnosť. Z dlhodobého hľadiska však podľa neho konkurencieschopnosť a udržateľnosť zabezpečia práve investície do zelenších technológií.
Limitujúce faktory Európskej únie
Európska únia má podľa Geista niekoľko limitujúcich závislostí. Prvá je, že politika EÚ v strategických veciach je len sumou politiky národných štátov. „Národné práva veta zabrzdia strategické rozhodnutia,“ povedal. EÚ je tiež podľa Geista obmedzená svojimi chybnými rozhodnutiami z minulosti. Pripomenul energetickú závislosť od Ruska, ktorej sa však Únia čiastočne zbavila.
„Druhou chybou bola závislosť od Číny, a ukazuje sa, že to môže byť fatálne pre európsku ekonomiku,“ upozornil. „Čína je technologickou mocnosťou a my sme závislí od Číny v mnohých technologických oblastiach,“ dodal.
Tretím negatívom je podľa neho strategická i ekonomická závislosť na USA. Američania síce EÚ neohrozujú vojensky ako Rusko, no na druhej strane sú podľa Geista veľkým rizikom. „Sú snahy posilniť európsku suverenitu a samostatnosť aj v ekonomickej oblasti, ale tieto kroky sú veľmi pomalé,“ zhodnotil.
Slovensko sa vezie na vlne
Geist za pozitívum tohto roka označil nastupujúci trend, že európske krajiny sa v ekonomickej oblasti začínajú správať strategicky.
„My už dnes vieme, že to, že sme sa napríklad v digitálnej oblasti spoľahli na americké firmy a čínske firmy, je nebezpečné,“ uviedol. „Teoreticky by sme sa mali pripraviť na to, že služby, ktoré tu poskytujú, nahradíme európskymi,“ povedal.
„Európske krajiny dnes rozmýšľajú o tom, ako posilniť bezpečnosť, ale aj domácu produkciu. Strategicky dlhodobejšie k tomu pristupuje podľa Geista najmä Nemecko či pobaltské krajiny, ktoré sa odrezali od ruského energetického trhu napriek tomu, že to bolo pre ne bolestivé.
„Potom sú krajiny ako Slovensko, ktoré sa podľa mňa iba vezú na vlne,“ vyhlásil. Dá sa to podľa neho pozorovať na tom, že slovenská ekonomika a hospodársky rozvoj nemá žiadnu stratégiu. „Najviditeľnejšie je to, ako sa správame k európskym peniazom, ktoré dostávame, akoby bolo hlavným cieľom iba ich minúť a nezaujíma nás, na čo ich minúť,“ dodal.
Geist porovnal Slovensko s tým, ako dokáže európske peniaze či zahraničné investície využiť Poľsko. „Slovensko je v tomto na chvoste a zodpovednosť padá na politické reprezentácie, ktoré túto krajinu viedli,“ uviedol. Dodal, že tam patria aj politické strany, ktoré tvoria súčasnú vládu.
