Grafity je kontroverzné pouličné výtvarné umenie sprejových kresieb a nápisov na múroch, mostoch a veľkých betónových plochách. Pôvodne umelecké vyjadrovanie sa neskôr stalo prejavom vandalizmu – to je definícia pojmu zo slovníka.
V Púchove to však neplatí. Nevzhľadné múry a budovy v meste sprejeri premenili na nádhernú galériu. Myšlienka okrášliť maľbami nevzhľadné púchovské múry a budovy vznikla v hlavách umelcov Kristíny a Martina. Projekt realizujú v spolupráci s mestom.
„Je to, dá sa povedať, na Slovensku taká novinka. Viem, že v Čechách už podobné projekty existujú a pre nás je to len výzva, téma prírody je pre ľudí vždy blízka. Takže tu sme to tak vyskúšali, ako na to ľudia budú reagovať a ohlasy boli pozitívne,“ priblížila autorka street art návrhov Kristína Novosadová.
Nevšednému umeniu na múroch Púchova sa v relácii Slovensko v obrazoch venovala redaktorka STVR Monika Mannová:
Kvety, stromy, chrobáčiky ako z rozprávkovej knihy premenili ošarpanú budovu trafostanice v Europarku na farebný obraz lúky, pri ktorom sa okoloidúci fotia.
„Vznikla naozaj krásna budova, ktorá predtým bola veľmi ošarpaná alebo až priam nevkusná.
Vtedy sme začali každým rokom dopĺňať tieto umelecké výtvory v meste. Nazvali sme to, že umenie v meste Púchov. A je to naozaj niečo iné,“ uviedla primátorka Púchova Katarína Heneková.
Po parku a pod rukami umelcov skrásneli aj ďalšie lokality. Predlohou malieb sa stali staré fotografie Púchova a jeho dominanty.
„Púchov má celkovo veľmi hlbokú históriu. Čiže na niektorých tráfačkách môžete vidieť naozaj až vykopávky, ktoré sa tu nachádzali,“ poznamenala Novosadová.
Inšpiráciou pre vznik pouličného umenia boli pre mesto a umelcov aj názvy ulíc a postavy z histórie. „Vznikali práve v súvislosti či už s osobnosťami, napríklad Jána Amosa Komenského, ktorý tu aj pôsobil. Vladimír Roy tu pôsobil, Štefánikovi je zasvätená jedna trafostanica,“ ozrejmila Heneková.
Doplnila, že jedna etapa vznikala na základe názvov ulíc, ktoré sa viažu k Veľkej Morave. „A vierozvestcom, čiže Cyrilova, Metodova, Pribinova, Svätoplukova a podobne,“ doplnila primátorka.
Po Kristíninom nápade prichádza Martin
„Projekt sa mi začne vytvárať večer, keď si idem ľahnúť. Ja väčšinou tú vec vidím už nejakým spôsobom predtým. Keď ide napríklad o nejakú historickú osobnosť, tak potrebujem zistiť o tom čo najviac. Ale je to asi taká intuitívna záležitosť,“ opísala Novosadová proces tvorby.
Keď Kristína pripraví vizuál a mesto ho odsúhlasí, nastupuje Martin. Stenu si najskôr pripraví tak, aby maľba na nej vynikla.
„Potom prídem na večer, nasvietim si stenu projektorom a ďalší deň už prichádzam a už podľa obrysov vyfarbujem určité plochy a postupne postupujem,“ povedal street artista Martin Kremeň.
„Často sa stane, že keď vidí návrh, tak sa chytí za hlavu, že preboha, čo si mi to zase naložila. Ja mu vždy vravím, ja ti len zdvíham latku! A on to vždy naozaj nakoniec zvládne,“ zasmiala sa Novosadová.
„Keď som začínal, tak mi to trvalo. Napríklad, jedna výmenníčka aj pomaly celý mesiac a už teraz po troch-štyroch rokoch zvládnem ju aj za dva týždne. Záleží od zložitosti návrhu, vždy. Každá maľba je niečím špecifická,“ skonštatoval Kremeň. Najlepšie sa mu maľoval Svätopluk s troma prútmi.
Garáže zdobí modrotlač
Na nepoznanie umelci zmenili stenu starých garáží. Použili pritom len dve farby – modrú a bielu. Maľba pripomína tradíciu výroby modrotlače, ktorou sa región preslávil. Od roku 2018 je toto remeslo aj na zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO a v Púchove žije dodnes.
Keďže Martin maľuje sprejmi a štetcom len výnimočne, vytvoriť veľkú plochu s množstvom detailov bola pre neho výzva.
„Išiel som s takým malým srdiečkom do toho, lebo predsa len, boli tam ornamenty, takže mal som predtým rešpekt, ale už keď som začal maľovať, tak som si v tom našiel techniku a už to išlo dobrým smerom,“ podotkol Kremeň.
S prípravou diela umelcom pomáhal aj odborník na slovo vzatý – potomok známej modrotlačiarskej rodiny. Toto remeslo sa v rodine Trnkovcov dedí z otca na syna od začiatku 19. storočia.
„Veľmi ma to potešilo. Je to veľmi krásne prevedené, má to svoju myšlienku a je tam aj krátko opísané o histórii tejto dielne. Je tam krásne znázornený môj otec, skoro ako keby to bola fotka, potom je tam potláčanie, je tam sušenie na gaštanoch, je tam pranie na Váhu,“ opísal výrobca tradičnej modrotlače Martin Trnka.
Zároveň je tam vyobrazený jeho starý otec, ako perie vo Váhu. „Je podľa reálnej fotky, presne tak, ako sa to kedysi robilo,“ dodal Trnka.
Oslovili aj staršie generácie
„Sme radi, že to začína oslovovať hlavne staršie generácie a hlavne od nich chodia pozitívne ohlasy, že história sa im ľúbi na budovách a že je to krásne,“ prezradil Kremeň.
Púchov sa mení na pestré mesto. Niektorí obyvatelia majú obavy, aby iní sprejeri svojimi grafitmi tieto maľby nepokazili.
„Tí, ktorí sa naozaj venujú grafity umeniu a aj keď robia tagy alebo niečo podobné, tak tam je prirodzený rešpekt. Ono je to taký nepísaný kódex, že po takýchto veciach sa nečmára,“ uzavrela Novosadová.
