Ak by sa voľby konali tento víkend, súčasná opozícia na čele s Progresívnym Slovenskom (PS) by pri skladaní vládnej koalície stála pred ťažkou otázkou. Podľa januárového prieskumu agentúry AKO pre JOJ24 by PS, SaS, KDH a Demokrati v parlamente získali tesnú väčšinu 77 poslancov.
„Je to iba technická väčšina, ale na vládnutie často nestačí. Stačí sa pozrieť, ako často sa s tým trápi súčasná vláda disponujúca 79 hlasmi,“ povedal riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích. Riešením je podľa neho mať viac hlasov na kompenzáciu prípadných „revolt“.
V tomto prípade by vedelo pomôcť Hnutie Slovensko. Koalícia by tak získala 91 mandátov. „Vzťahy ostatných opozičných strán, najmä PS, nie sú s týmto hnutím ideálne,“ priblížil Hřích. Preto je podľa neho cesta súčasnej opozície k stabilnej vláde po voľbách z oboch pohľadov ešte stále neistá.
Smer-SD by mal pri skladaní koalície omnoho väčší problém. Aj v prípade, že by sa k nemu, Hlasu-SD a Republike pridali kresťanskí demokrati, by takejto koalícii stále chýbalo minimálne päť poslancov.
Vplyv konsolidácie
Podľa januárového prieskumu by aj napriek miernemu medzimesačnému poklesu preferencií (o 0,4 percenta) voľby vyhralo PS so ziskom 23,2 percenta.
Prieskum tiež potvrdil klesajúcu tendenciu preferencií strany Smer aj Hlas. Zatiaľ čo v novembri mal Smer 17,1 percenta, v januári to už bolo 16,9 percenta. Čo sa týka Hlasu, ten sa z novembrových 10,4 percenta hlasov v januári dostal na 9,2 percenta.
Podľa Václava Hřícha ide o bežne opakujúci sa jav pri vládnucich stranách v druhom polčase ich vládnutia. „Okrem toho sa pod zníženie sympatií určite podpísala ekonomická situácia Slovenska a dopady konsolidácie na voliča,“ skonštatoval.
Tesne pod hranicou zvoliteľnosti sa naďalej drží koaličná SNS. Od decembra si drží 4,7 percenta , čo je jej najlepší výsledok v prieskumoch za posledný rok.
Prudký pokles Hnutia Slovensko
Najväčší medzimesačný prepad v preferenciách zaznamenala agentúra AKO pri Hnutí Slovensko (z 8,9 percenta v decembri na osem percent v januári). Hřích v tom však vidí skôr dôsledok aktuálnych emócií ako dlhodobý trend.
„V tomto prípade môžeme teoretizovať, či nejde o reakciu voličov Igora Matoviča na jeho slová počas stretnutí s občanmi o tom, že si vie predstaviť vládnutie s PS a ich následný odliv do strany Demokrati,“ vysvetlil.
„Či to ale naozaj je tak, sa ukáže až o dva či tri mesiace, keď ďalšie merania ukážu, či išlo o trend alebo o náhodný dočasný výkyv,“ povedal Hřích. Demokrati v porovnaní s novembrovým prieskumom poskočili o jeden percentuálny bod – z 5,3 na 6,3 percenta.
Tretí mesiac po sebe rástli preferencie aj hnutiu Republika. V novembri malo 6,9 percenta, v decembri rovných sedem percent a v januári 7,2 percenta. Takmer nemenné zostali preferencie strany SaS. Po decembrovom poklese na 7,4 percenta sa v januári liberáli dostali na novembrových 7,5 percenta hlasov.
Nárast preferencií sa týkal aj kresťanských demokratov. Zatiaľ čo v novembrovom prieskume získalo KDH 6,5 percenta hlasov, v januári už by malo rovných sedem percent.
