Donald Trump má za sebou prvý rok svojho druhého prezidentského mandátu. Zahraničná politika Bieleho domu postavila viacerých do pozoru. Európe odkázal, že na seba musí prevziať väčšiu zodpovednosť, čo sa týka vlastnej obrany.
Dánsku prezradil, že Grónsku by bolo lepšie v amerických rukách a Južnú Ameriku označil za sféru ich vplyvu. Washington sa tiež po rokoch vrátil k colnej politike.
Donald Trump sa netají tým, že slovo clo je v jeho slovníku veľmi vysoko. Netrvalo dlho a proti zvyšku sveta rozpútal colnú vojnu, pričom tarify sa v čase menili.
„Čína by si mala uvedomiť, že časy okrádania Spojených štátov a iných krajín už nie sú udržateľné ani prijateľné. Naopak, viac ako 75 krajín nás vyzvalo na diskusiu,“ napísal americký prezident Donald Trump.
V Európe s výsledkom rokovaní bol spokojný málokto. „Nie som spokojný s týmto výsledkom. Vzhľadom na východiskovú pozíciu Únie je zjavné, že nič lepšie nemohla dohodnúť,“ zhodnotil v auguste 2025 nemecký kancelár Friedrich Merz.
Roku Donalda Trumpa v zahraničnej politike sa v Ranných správach venoval redaktor STVR Matúš Havlík:
Zabodovať chcel mierom na Ukrajine
V zahraničnej politike chcel Donald Trump zabodovať rýchlym mierom na Ukrajine. V prezidentskej kampani pripomínal, že to bude jednoduché a dokáže to za jeden deň. Zhruba mesiac po inaugurácii privítal v Bielom dome Volodymyra Zelenského a skončilo to fiaskom.
„Ako nový prezident som s Putinom v roku 2019 podpísal dohodu, spolu s Macronom a Merkelovou. No a potom porušil prímerie, zabil našich ľudí a nevymenil zajatcov,“ povedal v Bielom dome vo februári 2025 ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
„Môžem povedať len toľko, že možno porušil dohody, ale neporušil ich so mnou. Chcem uzavrieť dohodu, ale neviem, či sa mi to podarí. Vaši ľudia sú veľmi odvážni. Ale buď sa dohodnete, alebo končíme. A ak my skončíme, budete bojovať, ale nemáte karty,“ reagoval Trump.
Biely dom napokon začal rokovať s oboma stranami. Donald Trump striedal tlak na Ukrajinu s vyhrážkami a sankciami pre Rusko. Šéfovia Bieleho domu a Kremľa sa stretli aj osobne. Donald Trump privítal Vladimira Putina na Aljaške.
„Kým nie je dohodnuté všetko, nie je žiadna dohoda. Našli sme zhodu v mnohých bodoch. V jednom, zrejme najvýznamnejšom bode, sme zatiaľ nedospeli k dohode, no šanca je veľmi veľká,“ hodnotil Trump.
„Aby bolo riešenie ukrajinskej otázky udržateľné a dlhodobé, je potrebné odstrániť všetky príčiny krízy, zohľadniť všetky legitímne obavy Ruska a obnoviť spravodlivú rovnováhu v bezpečnostnej oblasti v Európe aj vo svete,“ vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin.
Vzťahy medzi USA a Európou ochladli
K významnému pokroku ani po sérii rokovaní s oboma stranami nedošlo. Výrazne sa však ochladili vzťahy medzi USA a Európou. Po tom, keď Američania zverejnili svoju bezpečnostnú stratégiu, dospeli lídri v Európe k názoru, že bezpečnosť na kontinente si budú musieť do veľkej miery zabezpečiť sami.
Američania sa totiž plánujú zamerať najmä na vlastnú hemisféru. Prvý na rade bol venezuelský diktátor Nicolas Maduro. Počas precíznej vojenskej operácie ho Američania uniesli z jeho paláca a postavili pred súd v USA.
„Spojené štáty americké úspešne zaútočili proti Venezuele a jej vodcovi, prezidentovi Nicolasovi Madurovi, ktorý bol spolu so svojou manželkou zajatý a odvezený z krajiny. Túto operáciu sme vykonali v spolupráci s americkými orgánmi činnými v trestnom konaní,“ informoval Trump.
Trump sa pozrel na sever
Netrvalo dlho a vláda Donalda Trumpa sa pozrela na sever. Grónsko totiž podľa nich musí byť v amerických rukách. Inak to ohrozí ich národnú bezpečnosť. „Keď si nezoberieme Grónsko, tak Rusko alebo Čína ho zoberú, a to nedovolím,“ tvrdil prezident USA.
Biely dom pritom nevylučoval ani použitie sily. Dánsko oznámilo, že Grónsko nie je na predaj. Podporili ho v tom aj európski spojenci. „Tak či onak, získame Grónsko,“ pokračoval Trump.
Donald Trump dokonca uvalil ďalšie desaťpercentné clá na Európsku úniu, Nórsko a Spojené kráľovstvo za to, že na ostrov poslali malé jednotky vojakov.
Americký prezident sa často chváli tým, koľko vojen už ukončil. Ráta medzi ne tú medzi Izraelom a Hamasom, či krátky konflikt medzi Izraelom a Iránom. V ňom sa angažovali aj Američania, keď bombardovali iránske jadrové zariadenia. Teherán je po posledných veľkých protivládnych protestoch, pri ktorých prišli o život tisíce ľudí, opäť v hľadáčiku Washingtonu. Spojené štáty nevylučujú, že na Irán ešte zaútočia.
