Americký prezident Donald Trump v nedeľu (4. 1.) trval na tom, že USA „riadia“ Venezuelu po zatknutí prezidenta Nicolása Madura. Podľa jeho slov sa Spojené štáty zároveň zaoberajú aj dočasným vedením Caracasu. Informovala o tom agentúra AFP.
„Zaoberáme sa ľuďmi, ktorí práve zložili prísahu. Nepýtajte sa ma, kto je vo vedení, pretože keď vám odpoviem, bude to veľmi kontroverzné,“ povedal šéf Bieleho domu novinárom na palube lietadla Air Force One. „Znamená to, že ju riadime my,“ ozrejmil podľa francúzskej agentúry.
Venezuelská dočasná prezidentka Delcy Rodríguezová medzitým viedla v nedeľu svoje prvé zasadnutie kabinetu, odkedy americké jednotky v sobotu zatkli prezidenta krajiny, ukázali zábery štátnej televízie VTV.
„Považujeme za prioritu smerovať k vyváženým vzťahom medzi USA a Venezuelou, založeným na vzájomnom rešpekte,“ napísala Rodríguezová na platforme Telegram. „Pozývame preto vládu USA k spoločnej spolupráci na pláne… zameranom na spoločný rozvoj,“ dodala.
„Kuba na pokraji pádu“
Trump v nedeľu zároveň vyhlásil, že Kuba „je na pokraji pádu“ po tom, čo zľahčoval potrebu akejkoľvek americkej vojenskej operácie v tejto krajine. Pre Havanu bude náročné „vydržať“ bez venezuelskej ropy, povedal. „Nemyslím si, že potrebujeme podniknúť akékoľvek kroky. Vyzerá to tak, že padne,“ vyhlásil Trump.
Americký líder okrem toho skonštatoval, že pri vojenskom zásahu USA zahynulo veľa príslušníkov kubánskych bezpečnostných síl prezidenta Madura. Podľa údajov kubánskej vlády ide o 32 Kubáncov.
Havana medzitým informovala, že pri americkom útoku na Venezuelu zahynulo 32 členov kubánskych bezpečnostných zložiek a tajných služieb. Uviedla podľa agentúry Reuters kubánska vláda vo vyhlásení.
Na pondelok (5. 1.) a utorok kubánska vláda vyhlásila dva dni smútku s tým, že informácie ohľadom pohrebu zabitých budú oznámené neskôr. Americké sily pri sobotňajšom nečakanom útoku na Caracas zadržali venezuelského prezidenta Nicolása Madura a jeho manželku a odviezli ich do USA.
„Verni svojim záväzkom v oblasti bezpečnosti a obrany splnili naši spoluobčania svoju povinnosť dôstojne a hrdinsky a padli po ľútom odpore v priamom boji s útočníkmi alebo v dôsledku bombardovania zariadenia,“ cituje agentúra AP z vyhlásenia.
Kuba poskytovala Madurovi ochranné služby od roku 2013, keď sa dostal k moci. O zabití veľkého množstva kubánskych členov Madurovej ochranky v noci na dnes hovoril už americký prezident Donald Trump.
Venezuela pod vládou prezidenta Madura bola hlavným spojencom kubánskeho režimu. Kuba z Venezuely dovážala dotovanú ropu, pričom svojmu partnerovi poskytovala služby v oblasti vojenstva či zdravotníctva.
Grónsko ako súčasť USA
Prezident USA na palube lietadla takisto opätovne zdôraznil, že Grónsko by sa malo stať súčasťou Spojených štátov.
„Z hľadiska národnej bezpečnosti potrebujeme Grónsko,“ povedal Trump novinárom. Došlo k tomu napriek výzvam dánskej premiérky Mette Frederiksenovej na zastavenie „vyhrážok“ namierených voči autonómnemu územiu Dánska.
Protesty v Iráne
Republikán okrem toho varoval Irán pred „tvrdým zásahom“, ak počas protestov v krajine zahynú ďalší demonštranti. „Sledujeme to veľmi pozorne. Ak začnú zabíjať ľudí tak, ako v minulosti, myslím si, že Spojené štáty ich veľmi tvrdo zasiahnu,“ povedal Trump novinárom.
Protesty sa v Iráne začali 28. decembra, pričom ich vyvolala ekonomická situácia v krajine. Hoci zatiaľ nedosahujú veľkosť protestov z prelomu rokov 2022 a 2023 vyvolaných smrťou kurdského dievčaťa v policajnej cele či tých v roku 2009 po prezidentských voľbách, predstavujú pre vládnuci režim výzvu.
Podľa oficiálnych správ pri nich zahynulo už najmenej dvanásť ľudí vrátane členov bezpečnostných síl. Medzi zabitými demonštrantmi podľa kurdskej ľudskoprávnej organizácie Hengau sídliacej v Nórsku prevládajú osoby z kurdskej a lúrskej etnickej menšiny.
V sobotu iránske revolučné gardy podľa Hengau zastrelili štyroch kurdských demonštrantov v okrese Malekšáhí v západnej provincii Ílám.
Ich piatkový pohreb sa zmenil na protest proti režimu, keď trúchliaci vyvolávali heslá mierené proti iránskemu najvyššiemu duchovnému vodcovi ajatolláhovi Alímu Chameneímu. Medzi mŕtvymi sú podľa úradov najmenej dvaja príslušníci milícií basídž, ktoré sú súčasťou iránskych revolučných gárd.
Iránska ekonomika sa s ochromujúcimi medzinárodnými sankciami uvalenými kvôli jadrovému programu potýka už niekoľko rokov. Obchodníci sa okrem iného sťažujú na to, že prepadajúca sa mena im komplikuje či znemožňuje dovoz tovaru zo zahraničia. Iránsky ríjal vlani stratil približne polovicu svojej hodnoty voči doláru a inflácia v decembri dosiahla 42,5 percenta.
Úrady v posledných rokoch potláčali protesty proti vysokým cenám, suchu, obmedzeniu práv žien a politických slobôd. Často kvôli tomu siahli k tvrdým bezpečnostným opatreniam a rozsiahlemu zatýkaniu.
