Ruský prezident Vladimir Putin dostal pozvánku na účasť v takzvanej Rade mieru, ktorú chce pod svojím vedením zriadiť americký prezident Donald Trump. Podľa ruskej štátnej agentúry TASS to v pondelok (19. 1.) povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Pozvánku podľa médií dostali lídri desiatok krajín.
„Skutočne, prezident Putin tiež dostal pozvanie diplomatickou cestou na účasť v tejto Rade mieru. V súčasnosti študujeme všetky podrobnosti návrhu,“ povedal Peskov. Či sa Rusko k Trumpovej rade pripojí, hovorca Kremľa neoznámil. Uviedol, že Moskva si chce s Washingtonom vyjasniť „všetky nuansy“.
Rusko už takmer štyri roky vedie vojnu proti susednej Ukrajine. Prezident Putin opakovane odmietol návrhy na prímerie pozdĺž súčasnej frontovej línie, pripomenul denník The Guardian.
Predsedom rady je samotný Donald Trump. V piatok (16. 1.) oznámil aj ďalších členov, medzi ktorými sú americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, bývalý britský premiér Tony Blair, vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff, Trumpov zať Jared Kushner a prezident Svetovej banky Ajay Banga.
K členstvu v rade sa podľa agentúry AP a Reuters zatiaľ prihlásili Vietnam, Maďarsko, Kazachstan, Uzbekistan alebo Bielorusko. Podľa Reuters pozvanie dostalo šesť desiatok krajín. Prijatie pozvánky podľa agentúry AP potvrdili napríklad India, Pakistan, Austrália, Argentína, Egypt, Jordánsko či Kanada.
Otázniky okolo programu
Pozvanie Putina, ktoré však ešte musí potvrdiť Washington, prináša ďalšie otázky o programe rady, komentoval britský denník. Pôvodne bola súčasťou Trumpovho návrhu prímeria pre vojnu v Pásme Gazy.
Rada pre mier je v návrhu svojej charty opísaná ako medzinárodná organizácia, ktorej cieľom je podpora stability, obnova spoľahlivej a zákonnej správy a dosiahnutie trvalého mieru v oblastiach postihnutých či ohrozených konfliktmi. Najprv by sa zaoberala konfliktom v Pásme Gazy a potom by sa mala rozšíriť na riešenie ďalších konfliktov.
Organizácia podľa dokumentu vznikne vo chvíli, keď chartu odsúhlasia tri štáty. Trump by sa mal stať jej prvým, a podľa Reuters aj doživotným, predsedom a rozhodovať o krajinách, ktoré do nej budú prizvané.
Za stále členstvo v orgáne by podľa amerických predstaviteľov mal byť vyberaný poplatok vo výške jednej miliardy dolárov (viac ako 860 miliónov eur). Ako bezplatné sa podľa AP ponúka členstvo na tri roky.
