Rozmiestnenie západných vojenských objektov a jednotiek na Ukrajine bude Moskva považovať za zahraničnú intervenciu ohrozujúcu Rusko a za legitímny cieľ pre svoju armádu, vyhlásila vo štvrtok (8. 1.) hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová podľa štátnej agentúry TASS.
Rusko dlhodobo odmieta prítomnosť vojakov západných krajín na Ukrajine, ktorú vo februári 2022 vojensky napadlo.
Británia, Francúzsko a Ukrajina v utorok (6. 1.) v Paríži na rokovaní takzvanej koalície ochotných podpísali spoločnú deklaráciu o budúcich bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu.
Jeden z bodov spomína zámer nasadiť po dosiahnutí prímeria ako záruku bezpečnosti Ukrajiny mnohonárodné sily, do ktorých by prispeli tie krajiny koalície, ktoré k tomu budú ochotné. Český premiér Andrej Babiš povedal, že Česko vojakov neprispeje.
Rusko, ktoré v uplynulých dňoch oslavovalo pravoslávne Vianoce, sa k správam z francúzskej metropoly o deklarácii ohľadom povojnových bezpečnostných záruk pre Kyjev vyjadrilo vo štvrtok prvýkrát.
Ukrajina sa bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii už štvrtým rokom, pričom v posledných týždňoch na Západe zosilnelo diplomatické úsilie s cieľom vojnu ukončiť.
Os vojny
Zacharovová vo štvrtok označila Ukrajinu a jej európskych spojencov za „os vojny“. „Nové militaristické vyhlásenia takzvanej koalície ochotných a kyjevského režimu vytvárajú skutočnú ‚os vojny‘,“ uviedla.
Ruské jednotky Ukrajinu napadli z rozkazu prezidenta Vladimira Putina vo februári 2022. „Dokument má extrémne ďaleko k mierovému riešeniu,“ vyhlásila Zacharovová s odvolaním sa na deklaráciu z Paríža.
„Londýn a Paríž plánujú po prímerí zriadiť na Ukrajine vlastné vojenské základne a vybudovať tam zariadenia na skladovanie zbraní a vojenskej techniky,“ tvrdila Zacharovová.
P0odľa Zacharovej bude Moskva západných vojakov a vojenské objekty na ukrajinskom území považovať za „zahraničné intervencie, ktoré predstavujú priamu hrozbu pre bezpečnosť nielen Ruska, ale aj ďalších európskych krajín“ a za legitímne bojové ciele.
Moskva v minulosti dávala verbálne najavo ochotu rokovať o mieri, zároveň však opakovala, že mierové usporiadanie musí zohľadňovať jej požiadavky, vrátane územných. Kyjev Moskvu viní z podkopávania mierového procesu.
