Britský týždenník Economist sa venuje utorkovému (24. 2.) výročiu ruskej vojny vedenej proti Ukrajine. Rozoberá okrem iného, že ani pre Vladimíra Putina nie je teraz ľahké cúvnuť. Je v pasci, ktorú si sám spôsobil. Vojnu vyhrať nemôže, ale bojí sa mieru, konštatuje.
V ďalšom článku k výročiu sa snaží vypočítať, ako dlho napriek všetkému ešte dokáže Rusko vo vojne pokračovať.
Aj spravodajca BBC z Moskvy si všíma zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu v krajine aj to, že ruskú vojnu na Ukrajine po štyroch rokoch začínajú vnímať aj Rusi, ľudia a drobní podnikatelia.
Výročiu ruskej invázie sme sa venovali v rubrike Čítanie zo zahraničnej tlače:
Economist píše aj o minulotýždňovej konferencii v Mníchove. Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio bol zdvorilejším kritikom Európy.
Európania odchádzali s pocitom, že v Trumpovom vesmíre sú odkázaní sami na seba. Trápi ich aj ďalšia nepríjemná myšlienka. Pretrvávajúci pocit, že Francúzsko malo možno pravdu, uvádza denník La Vanguardia.
Žiadna iná európska krajina neprejavila doteraz taký dôsledný skepticizmus ohľadom spoľahlivosti svojho transatlantického spojenca.
Krátko po tom, čo sa Charles de Gaulle v roku 1958 stal lídrom Francúzska, varoval Konrada Adenauera, vtedajšieho nemeckého kancelára, že Američanom „nemožno dôverovať, nie sú veľmi solídni a nič nechápu o histórii ani o Európe“.
Vyhlasoval to s tým, že Spojené štáty by sa mohli „stať hrozbou pre mier.“ Okrem iného do roku 1966 podnikol kroky napríklad k výrobe vlastnej jadrovej bomby.
