More nevypiješ, hviezdy nespočítaš, hovorí príslovie. Ľudia odjakživa pozorovali hviezdy, niektorí pri nich snívali, pre iných mali praktický význam. Pozorovania nočnej oblohy a objektov, ktoré putujú nad našimi hlavami, majú na južnom Slovensku už vyše 150-ročnú históriu.
Keď v druhej polovici 19. storočia vášnivý astronóm a meteorológ Mikuláš Thege Konkoly pozoroval na svojom balkóne nočnú oblohu, dostal nápad. Z vlastných peňazí postupne vybudoval v Hurbanove rozsiahlu hvezdáreň s kupolou, ďalekohľadom a kvalitnými prístrojmi.
Históriu hvezdárne v Hurbanove priblížila v relácii Slovensko v obrazoch redaktorka STVR Monika Mannová:
„Koncom 19. storočia patrila Hurbanovská hvezdáreň medzi významné astrofyzikálne observatóriá v strednej Európe. A už v tom čase (Konkoly) vykonával pozorovania Slnka i meteorov,“ uviedol riaditeľ úseku hvezdárne a Múzea M.T. Konkolyho Ivan Dorotovič.
Počas uplynulých sto rokov hurbanovská hvezdáreň prežila aj ťažké časy. Po rozpade Rakúsko-Uhorska jej vybavenie previezli do Maďarska, no čoskoro sa opäť stala významným astrofyzikálnym observatóriom.
„V roku 1927 tu bol nainštalovaný v tej dobe najväčší ďalekohľad, 60-centimetrový zrkadlový ďalekohľad, ktorý bol najväčším ďalekohľadom až do konca 60. rokov. Čiže dá sa povedať, že hvezdáreň v Hurbanove sa stala kolískou nielen maďarskej astronómie, ale aj československej,“ ozrejmil generálny riaditeľ Slovenskej ústrednej hvezdárne Marián Vidovenec.
Hvezdáreň museli vzkriesiť
V roku 1938 sa situácia zopakovala a hvezdáreň prišla o väčšinu svojich prístrojov. Vzkriesiť ju k životu sa podarilo až v 60. rokoch.
„Od tej doby je to Slovenská ústredná hvezdáreň, ktorá má za úlohu popularizovať astronómiu, zároveň robiť aj vedeckú výskumnú činnosť v oblasti slnečnej fyziky a metodicky pomáhať záujemcom o astronómiu,“ informoval Vidovenec.
Vďaka dobrým podmienkam sa hvezdáreň špecializuje najmä na pozorovanie Slnka. „Sme na juhu Slovenska, je tu rovina a je tu, dá sa povedať, najteplejšie prostredie a fakt, že máme aj najviac slnečných dní,“ doplnil.
Ako Vidovenec uviedol, stali sa „piatou hvezdárňou v rámci celosvetovej siete hvezdární, ktoré sa začali zaoberať pozorovaním slnečnej aktivity“. Preto sa podľa neho dá povedať, že Hvezdáreň v Hurbanove patrí medzi zakladajúcich členov siete.
História a súčasnosť
V roku 2006 vzniklo pri hvezdárni aj múzeum. Medzi vzácne exponáty patria otáčavá mapa a glóbus hviezdnej oblohy z polovice 19.storočia, historické prístroje na pozorovanie hviezd, Slnka a určenie dráhy meteoritov alebo heliostat, ktorým merali dĺžku slnečného svitu počas roka.
Riaditeľ úseku hvezdárne a Múzea M.T. Konkolyho Ivan Dorotovič predstavil aj historické planetárium typu ZKP-1. Vyrobili ho v roku 1969 vo východnom Nemecku a vo hvezdárni ho inštalovali v 70. rokoch minulého storočia.
V planetáriu návštevníkom premietajú nebeské divadlo hviezd a súhvezdí pomocou grafických vizualizácií vesmíru.
„Funguje tak, že prístroj premieta obraz umelej hviezdnej oblohy na vnútro kupoly a pripomína to dojem skutočnej oblohy len v takých miestach, kde je malé svetelné znečistenie,“ vysvetlil Dorotovič.
„Veľkou výhodou je to, že keď je vonku zamračené, tak tu si môžeme pozrieť nočnú oblohu, súhvezdia a takisto si môžeme pozrieť aj aktuálnu polohu planét, napríklad Saturn je obľúbená planéta s prstencom,“ doplnil.
Pozorujú Slnko
Najväčší záujem verejnosti je o pozorovanie hviezd a planét na vlastné oči, priamo v hľadáčiku ďalekohľadov v dvoch historických kupolách hvezdárne.
Podľa technika astronomických zariadení Igora Kuvika má kupola približne 150 rokov a ide zrejme o najstaršiu fungujúcu v Európe. „Ďalekohľadom nezáleží na tom, ako ďaleko sa pozeráte, ale aké silné je svetlo. Ukazujeme väčšinou tie najjasnejšie objekty,“ skonštatoval.
Pozorujú najmä slnečné škvrny, zakresľujú fotosféru a robia dlhodobú štatistiku. „Napriek tomu, že už máme moderné technológie, ešte stále sa po celom svete zakresľuje slniečko. Okrem toho, my ešte pozorujeme aj slnečné erupcie. Pre nás sú najzaujímavejšie väčšinou zatmenia slniečka a zatmenia Mesiaca, lebo to sa dá pekne pozorovať,“ povedal Kuvik.
Hvezdáreň v Hurbanove je pre verejnosť otvorená počas otváracích hodín po celý rok. Obľúbené je aj pozorovanie nočnej oblohy, o tejto možnosti rozhoduje vyššia moc.
„Večerné exkurzie robíme počas školského roka každý piatok. Keď nám dovoľuje počasie, tak z kupoly s týmito ďalekohľadmi pozorujeme nočnú oblohu,“ prezradil Kuvik.
