O tom, že majú na krku úver, sa dozvedeli až v momente, keď im banka poslala upomienku. O žiadnu pôžičku však nežiadali a bolo im jasné, že sa stali obeťami podvodníkov. Banka žiada splátky a polícia im odkázala, že si mali dávať pozor. Ich príbeh sa začína presne tam, kde väčšina z nás robí tú istú chybu.
Pani Holincová je majiteľkou účtu, jej partner, pán Išky, je jeho disponent. Môže teda s účtom nakladať. Vlani v lete si chceli kúpiť nafukovaciu vírivku. Na internete našli lákavú ponuku. „Vyzerala ako klasická webová stránka, ktorej sa dá veriť. Boli tam slušné recenzie, čo som čítal, tak som tomu veril,“ priblížil pán Išky.
Vírivku objednal, zadal číslo karty aj bezpečnostný kód zo zadnej strany. Z účtu odišlo 105 eur, vírivka však neprišla. O týždeň mu banka cez víkend volala, že zaznamenala podozrivú transakciu a preventívne mu zablokovala kartu. „Pýtal som sa, čo sa deje? Že nič, že len bol nejaký pokus a či som nejakú transakciu robil,“ opísal telefonát disponent účtu.
O ťažkej situácii pani Holincovej a pána Iškyho zisťoval v reportáži v relácii Občan za dverami redaktor Marian Lechan:
To, čo prišlo potom, oboch šokovalo. V schránke našli výzvu na splátku úveru vo výške päťtisíc eur, o ktorý nikdy nežiadali. Neznámy pohyb videli aj vo výpise. „Prišli peniaze, ktoré aj hneď odišli. Takže to nám je záhada,“ povedala pani Holincová.
Mesačne teraz splácajú takmer osemdesiat eur. „Hneď, keď nezaplatíte jednu splátku, pošlú vám upomienku, platíte penále. Keď nezaplatíte druhú, tak ďalšia upomienka. Potom vás dajú exekútorovi. A to ja nepotrebujem,“ skonštatoval pán Išky.
Pre invalidnú dôchodkyňu je aj táto suma zásahom do základného fungovania domácnosti. Pritom celý život žije viac ako skromne. Nikdy v živote podľa vlastných slov neboli ani len na dovolenke.
Na polícii nepochodili, je na to dôvod
V banke im poradili, aby sa obrátili na políciu. Ešte vlani v lete podali trestné oznámenie. Polícia prípad vyšetrovala dva mesiace a následne trestné stíhanie odmietla. „Odmietam, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania,“ citoval uznesenie polície pán Išky.
„Polícia aj prokuratúra konajú presne takýmto spôsobom, pretože týchto podvodov je veľa a zrejme sa to už nedá normálnym spôsobom riešiť,“ vysvetlila nezávislá advokátka Silvia Tatarková.
„Máme v zákone napísané, a tým aj argumentuje prokurátor, lebo podľa paragrafu 415 máme všetci nejakú všeobecnú prevenčnú povinnosť. Jednoducho, musíme si všetci chrániť naše veci, pokiaľ sú naše,“ pokračovala Tatarková.
Banka: Najdôležitejším článkom ochrany je klient
Aj keď zákon hovorí o povinnosti chrániť si svoje údaje, banka má zo zákona povinnosť vedieť, komu a ako schválila úver. A presne to sme chceli od banky vedieť. Zaslali sme dva e-maily, no bez odpovede. Vybrali sme sa preto do centrály.
Pracovníčka, ktorá mala v banke dlhé roky na starosti marketing a komunikáciu, v nej už od nového roka nepracuje. A tak sme na tunajšej centrále v Žiline dostali radu, aby sme svoje otázky, prípadne termín, dohodli na tej istej mailovej adrese, na ktorú sme už predtým svoje otázky raz posielali.
V ďalšom maile sme zopakovali otázky. Zaujímalo nás najmä, akým konkrétnym spôsobom bol predmetný úver autorizovaný a aké identifikačné a bezpečnostné kroky banka v tomto procese uplatnila.
Banka odpovedala všeobecným vyjadrením, v ktorom okrem iného uvádza, že na ochranu financií svojich klientov využíva najmodernejšie technológie a osobitné postupy o bezpečnosti a ochrane finančných prostriedkov, no upozornila, že „najdôležitejším článkom tejto ochrany je práve samotný klient“.
„Preto našim klientom odporúčame svoje prihlasovacie údaje k elektronickému bankovníctvu nikomu neposkytovať a prihlasovať sa do elektronického bankovníctva výhradne cez zabezpečenú, oficiálnu webovú adresu banky. Banka od svojich klientov nikdy nežiada zadanie prihlasovacích údajov prostredníctvom e-mailu, SMS správ a ani iným podobným spôsobom,“ pokračuje vyjadrenie.
„V prípade akéhokoľvek podozrenia na zneužitie alebo snahu o zneužitie prihlasovacích údajov do elektronického bankovníctva je dôležité bezodkladne kontaktovať banku,“ pokračovala banka.
„Na zabezpečenie ochrany finančných prostriedkov svojich klientov využíva Prima banka najmodernejšie technológie a osobitné postupy, ktoré z bezpečnostných dôvodov nie je možné bližšie špecifikovať. Napriek tomu je však najdôležitejším článkom tejto ochrany práve samotný klient,“ dodala Prima banka Slovensko.
Polícia hovorí o neopatrnosti
V policajnom uznesení je uvedené aj číslo účtu, na ktorý peniaze z úveru odišli. Ide o účet v rovnakej banke, v akej majú účet aj poškodení. Napriek tomu polícia celý prípad vyhodnotila ako neopatrnosť.
„Je to úplne zarážajúce, že oni si to hneď spojili s tým jedným prípadom, čo som podal trestné oznámenie a spojili to aj s týmto. Toto je jeden veľký nonsens,“ myslí si pán Išky.
Polícia obe veci skutočne spojila. Teda aj zneužitie platobného prostriedku – čiže bankomatovej karty, ale aj podozrenie z úverového podvodu. A nielen že tieto dve veci spojila, ale uznesením aj rozhodla o odmietnutí trestného stíhania. Tri mesiace na to, ako sme sa začali o prípad zaujímať my, však polícia tvrdí, že v časti, ktorá sa týka práve úverového podvodu, naďalej vec vyšetruje.
„Následne vyšli najavo nové skutočnosti, odôvodňujúce preveriť podozrenie z ďalšieho trestného činu – úverového podvodu,“ povedala žilinská krajská policajná hovorkyňa Daniela Kocková.
Na otázku, prečo nebolo za relevantnú stopu považované cieľové číslo účtu a meno príjemcu peňazí, keď ide o reálnu finančnú trasu, ktorú je možné preverovať, polícia odpovedala: „V tejto veci príslušné oddelenie PZ koná a v tejto chvíli nie je možné poskytnúť bližšie informácie.“
Niekto nie je v bezpečí, ani odborník
Vyšetriť takýto prípad nemusí byť jednoduché, aj keď je číslo účtu známe. „Ak aj transakcia finančných prostriedkov prechádza z môjho účtu na účet nejakej osoby, to neznamená, že tá osoba, ktorá si založila toto číslo účtu, je aj páchateľom trestného činu. Pretože aj títo podvodníci nevykonávajú podvody vo svojom mene,“ uviedla nezávislá advokátka.
„Zvyčajne si vyhliadnu nejaké osoby, ktorým je to jedno. Doslova som sa s tým stretla, že našli človeka, ktorý za fľašu vodky urobil také úkony, peniaze sa vybrali. On ani nevie, kto. Ich oslovili na ulici,“ pokračovala Tatarková.
Celý príbeh sa začal návštevou podvodnej internetovej stránky, a tie sú čoraz sofistikovanejšie. Obeťou sa môže stať prakticky ktokoľvek.
„Mne sa to stalo. Naozaj, napriek tomu, že dlhé roky hovorím o bezpečnostných politikách, tak nejak som podľahol a zadal som na stránke, ktorá sa neskôr ukázala ako podvodná, všetky svoje údaje. Vrátane toho security údaju. Naozaj závisí od nás, čo robíme. A ide o minúty. Možno o sekundy,“ priznal IT odborník Ondrej Macko.
Existuje cesta k strateným peniazom
Špecialistka na financie a úvery Silvia Hanuliaková upozorňuje, že cesta k strateným peniazom existuje. „Treba spísať v danej banke reklamáciu, že to bola mylná platba. Banka to musí prešetriť, či to bola, alebo nebola mylná platba. Ak to bola mylná platba, banka je povinná vrátiť peniaze na účet klienta,“ priblížila.
Podľa zákona o platobných službách majú klienti bánk nárok na vrátenie peňazí, ak o mylnej platbe banku informujú najneskôr do 13 mesiacov odo dňa odpísania finančných prostriedkov z platobného účtu. Poškodení teda ešte stále majú čas. Navyše, keď pani Holincová zistila, že na jej účte je spotrebný úver, o ktorom nevie, dalo sa to podľa odborníčky zvrátiť ešte v úvode.
„Do 30 dní. Ak nechcela tento spotrebák, tak ho môže banke vrátiť bez akéhokoľvek poplatku,“ povedala Hanuliaková.
V tomto prípade však peniaze takmer okamžite odišli na cudzí účet. Stále ostáva otázkou, kto a ako úver schválil – odpoveď na to musí mať zo zákona banka. Pani Gabriela a pán Vladimír dúfajú, že obnovené policajné preverovanie im napokon pomôže zbaviť sa nechceného úveru. Aj keď policajné vyšetrovanie termín ukončenia nemá.
„Zatiaľ mi nebolo nič oznámené. Ani od polície, ani od banky, že sa to rieši. Ale ja platím stále ďalej,“ uzavrel pán Išky.
