Ukrajinské ministerstvo obrany na štvrté výročie začatia rozsiahlej ruskej invázie predstavilo plán, ktorý má súbežne s diplomatickými rokovaniami prinútiť Moskvu k mieru. Počíta s posilnením ukrajinskej protivzdušnej obrany, zastavením postupu ruských vojsk a zbavením Ruska zdrojov pre pokračovanie agresie.
„Chceme mier viac ako ktokoľvek na svete,“ uviedol vo vyhlásení zverejnenom na stránkach ukrajinského ministerstva obrany šéf rezortu Mychajlo Fedorov.
„Mier na Ukrajine nastane vtedy, keď bude nebo zatvorené, ruská armáda stratí útočný potenciál, ekonomika Ruska nevydrží záťaž,“ dodal.
Plán podľa ministerstva predpokladá posilnenie protivzdušnej obrany. „Cieľom je chrániť civilistov a infraštruktúru – identifikovať sto percent leteckých hrozieb v reálnom čase a zachytiť najmenej 95 percent rakiet a dronov,“ uviedlo ministerstvo.
Rezort dodal, že protivzdušná obrana prechádza reorganizáciou s cieľom zabezpečiť ochranu miest a systémovo čeliť útokom ruských útočných dronov.
Straty, ktoré znemožnia Rusku postup
Na zemi, mori aj v kyberpriestore počíta plán s tým, že Rusko bude vystavené takým stratám, ktoré mu znemožnia ďalší postup. Za každý dobytý štvorcový kilometer v Donbase teraz Moskva podľa ukrajinského ministerstva platí 156 padlých vojakov.
„Naším cieľom je viac ako 200 zabitých okupantov na kilometer štvorcový. To je úroveň strát, pri ktorej je postup nemožný,“ uviedol rezort.
Ministerstvo obrany uviedlo, že za tým účelom pracuje na celkovej reforme systému velenia, výcviku vojakov a nákupov armádneho vybavenia. Chce tiež viac využívať nové technológie na zvýšenie efektívnosti obrany.
Kľúčovým zdrojom financovania ruskej agresie sú podľa ministerstva príjmy z exportu ropy, najmä prostredníctvom takzvanej tieňovej flotily.
Ukrajina chce preto posilniť sankcie, koordinovať kroky s partnermi a vyvinúť stratégiu proti tomuto mechanizmu. To predpokladá rozvoj medzinárodných partnerstiev, dosiahnutie technologickej prevahy nad Ruskom a využitie systémov analýzy údajov pre vojenské rozhodnutia, uviedlo.
Územné požiadavky Moskvy
Diplomatické snahy o ukončenie vojny zosilneli vlani v januári po návrate Donalda Trumpa na post amerického prezidenta, okrem výmen vojnových zajatcov medzi znepriatelenými stranami však zatiaľ hmatateľnejší výsledok nepriniesli. Jedným zo sporných bodov zostávajú územné požiadavky Moskvy voči Kyjevu.
Ruská invázia na Ukrajinu je najväčším konfliktom na európskom kontinente od konca druhej svetovej vojny. Vo vojne zahynuli státisíce ukrajinských aj ruských vojakov a pravdepodobne desiatky tisíc ukrajinských civilistov. Milióny ľudí na Ukrajine boli nútené opustiť svoje domovy.
Agentúra AFP minulý týždeň napísala, že pred začiatkom celoplošnej ruskej invázie Rusko kontrolovalo sedem percent ukrajinského územia. V súčasnosti to je 19,5 percenta, pred rokom to bolo 18,6 percenta.
