Nadšenci z aeroklubu v Slavnici majú okrem lietania aj inú záľubu. Zachraňujú vyslúžilcov, ktorí už dolietali. Ukázali nám svoju obdivuhodnú zbierku.
Nalietali státisíce kilometrov a keď mali ísť tieto stroje na likvidáciu, členovia aeroklubu dostali nápad. Vytvorili voľne prístupné múzeum svedkov starých čias.
„Boli nejaké lietadlá, ktoré mali putovať do šrotu, čo nám bolo ľúto. Tak sme získali prvé kusy lietadiel, ktoré sa nám podarilo zachrániť. Celá záchrana prerástla do väčšej myšlienky sústrediť tu lietadlá, ktoré už neplnili účel, na ktorý boli určené. A pomaličky sme začali zbierať a zháňať aj ostatnú techniku,“ vysvetlil člen Aeroklubu Dubnica nad Váhom Michal Stráňavský.
Lietadlá museli priviezť
Dopraviť vyslúžilcov na letisko nebolo jednoduché. Žiaden zo strojov už nebol prevádzkyschopný. Museli ich na letisko jednoducho priviezť.
„Hrdí sme na každý. Najviac asi na Tupolev 134 A, ktorý dosť dlho stál v Piešťanoch na letisku. Bola to pre nás aj veľká výzva, lebo to lietadlo je naozaj veľké. Bola to akcia na dva mesiace. Celé lietadlo sa muselo rozobrať. Prevoz bol tiež dosť náročný, pretože sa išlo po starých cestách cez dedinky,“ povedal Stráňavský. V rozobratom stave museli celé lietadlo obrúsiť, nastriekať a potom zložiť.
Tupolev 134 A bolo sovietske dvojmotorové prúdové dopravné lietadlo. Jedno z najpopulárnejších v krajinách bývalého východného socialistického bloku v rokoch 1966 až 1989. Prepravilo 72 až 84 pasažierov, letelo cestovnou rýchlosťou 750 kilometrov za hodinu.
„Stálo to veľa práce, materiálu aj odhodlania, ale výsledok stál za to. Na to sme dosť pyšní. Aj to, že sme ho dali do pôvodného zafarbenia, čiže ľuďom pripomenie zašlú slávu Československých aerolínií,“ vysvetlil Stráňavský.
Pozrite si reportáž redaktorky Moniky Mannovej z relácie Slovensko v obrazoch:
Lietadlá boli vyrabované
„Najstaršie lietadlo tu máme asi Lisunov 2, ktorý je datovaný niekedy zo 40. rokov, ale sú tu aj mladšie výrobky, ktoré svojou estetikou tiež obohacujú tento priestor. Je tu Avia AV-14, čiže licenčný Iljušin-14,“ doplnil.
Bolo to viacúčelové lietadlo a v bývalom Československu sa vyrábalo od polovice 50. rokov minulého storočia. Okrem toho sa licenčné modely Iljušina vyrábali aj v Číne a bývalej Nemeckej demokratickej republike. U nás sme ich vyrobili dokopy 203 kusov.
„Zhodou okolností to lietadlo, ktoré u nás je prvé vyrobené v licencii, je v salónnej verzii, čiže nie v pasažierskej. V úvodzovkách na svoju dobu luxusne zariadené pre menej pasažierov. Tento vrtuľník máme zapožičaný od ministerstva vnútra, čo je tiež super. Tým, že oni ho nevedia využiť, tak ho vedia využiť aspoň na takú prezentáciu pre ľudí, že aj takto kedysi ten policajný zbor fungoval na takýchto strojoch,“ skonštatoval Stráňavský.
Väčšina z vnútorného vybavenia v kokpitoch a pasažierskych kabínach už chýba. Interiéry vystavených lietadiel preto nie sú bezpečné a ani prístupné.
„Lietadlá, keď sme ich zaobstarávali, boli viac-menej vyrabované. Snažíme sa to dopĺňať originálnymi prístrojmi, ktoré si tiež svojpomocne zháňame. Niečo sme dostali darom, niečo sme kúpili, takže pomaličky sa to dáva dokopy, ale je to nadlho, lebo tie veci sú už vzácne. Tá Avia má napríklad astrokopolu. Čiže pochádza z doby, kedy sa astronavigácia vedela používať, čo už dnes je absolútne história,“ doplnil Stráňavský.
Členov posádky nahradili stroje
Históriou je dnes už aj samotný model posádky lietadla, ako ho poznáme zo starších filmov. Jej členov postupne nahradili prístroje.
„V dnešných lietadlách sa nachádza dvojčlenná posádka. V týchto lietadlách sa nachádzali štyri až päťčlenné posádky. Každý mal nejakú svoju časť roboty. Jeden navigoval, druhý mal rádio, jeden pilotoval. To je ten rozdiel na tú dobu,“ priblížil.
Posádka aeroklubu v Slavnici je však stále početnejšia. Nadšenci a dobrovoľníci si takpovediac vychovávajú mladú generáciu, ktorá sa okrem lietania zaujíma aj o leteckú históriu.
Starý pilotský vtip hovorí, že vrtuľa na lietadle slúži k ochladzovaniu pilota počas letu. Keď sa zastaví, pilot sa začne potiť. Hoci sa vrtule týchto strojov už dokrútili, isté je, že sa vždy z oblakov bezpečne dostali na zem. Dnes týchto veteránov na letisku v Slavnici môžete obdivovať aj vy.
