Nová výstavba vyvoláva často vlnu nevôle. Kým developeri hovoria o rozvoji, starousadlíci o zhoršení kvality života. Obyvatelia Boskovičkovej ulice v Bratislave sú presvedčení, že plánovaný projekt v ich susedstve spôsobí vážne problémy v doprave. Úrady ich argumenty, návrhy a prosby o pomoc však zmietli zo stola.
Blízkosť centra, zeleň, pekné výhľady a viaceré nevyužité pozemky – okolie bratislavských Kramárov je pre investorov lákavé. Jedným z plánovaných projektov je aj Sudová.
Aký dopad bude mať nová výstavba na obyvateľov jednej z ulíc v Bratislave, priblížil v relácii Občan za dverami redaktor STVR Michal Čabák:
Osem rodinných dvojdomov s 36 parkovacími miestami má vyrásť na voľnej ploche v existujúcej zástavbe. Zámer sa nepozdáva obyvateľom susednej Boskovičovej ulice. Ide o úzku a dnes slepú komunikáciu. Napriek tomu má slúžiť ako prístupová cesta pre stavebné stroje a neskôr pre budúcich vlastníkov novostavieb.
„Tých osem domov, to je strašne veľa a ulica je stará. Ale nielen ulica je stará, ale staré sú aj domy, majú vyše 100 rokov,“ povedala obyvateľka Boskovičovej ulice Eva Hatinová.
„A keďže tuto sú dva domy, ktoré nedávno dokončili, vieme, čo to obnášalo, tej ťažkej techniky,“ doplnil obyvateľ Boskovičovej ulice Vladimír Balšianka.
„Keď sa tam stretávajú autá, tak cúva dole ulicou jeden, lebo druhý už tade ide a nemá sa kam vyhnúť. Alebo zaparkujú do dvorov, aby sa tam nejako autá vymanévrovali. Čiže už teraz je situácia zlá pre autá, pre chodcov,“ opísala ďalšia obyvateľka Boskovičovej ulice Jana Hoffmanová.
„K pozemku vedie iba jedna cesta, a to Boskovičova ulica. Žiadne iné dopravné napojenie pre náš projekt neexistuje a všetky dotknuté orgány s tým súhlasia,“ reagoval generálny manažér projektu Sudová Peter Marhula.
Magistrát vydal súhlasné stanovisko
Podľa prvotných plánov mal mať však projekt napojenie priamo z Jaskového radu. „A to by bolo bývalo úplne v pohode. A neboli by sme proti tomu mali absolútne žiadne námietky. Proste by mali naozaj možno aj šesť až sedem metrov široký vjazd na svoj pozemok. A všetko by sa dialo mimo nás,“ uviedla Hoffmanová.
Aj na tomto pozemku však medzitým vyrástol rodinný dom. Investor projektu preto hlavné mesto požiadal o zmenu prístupu – cez Sudovú a Boskovičovu ulicu.
Magistrát zámer posúdil, a keďže nenašiel rozpory s územným plánom, v januári 2024 vydal investorovi súhlasné stanovisko. Následne Stavebný úrad mestskej časti (MČ) Bratislava-Nové Mesto začal územné konanie. Jeho účastníkmi sú aj vlastníci bytov na Boskovičovej ulici.
„V kompetencii mestskej časti ako stavebného úradu je však len posudzovanie navrhovateľom predloženého návrhu dopravného napojenia, to znamená cez Boskovičovu ulicu. Iné riešenia by museli byť predložené navrhovateľom alebo by museli vyplývať z nesúhlasných záväzných stanovísk z dotknutých orgánov,“ uviedla hovorkyňa MČ Bratislava-Nové Mesto Martina Goffová.
Dva rozličné posudky
Keďže úrady výhrady k budúcemu dopravnému využitiu ani zaťaženiu Boskovičovej ulice nemali, nespokojní obyvatelia o odborný názor požiadali dopravného inžiniera.
„…posudzovaná komunikácia má viaceré nedostatky voči platným právnym a technickým predpisom. Je neprípustné akékoľvek navýšenie dopravy či predlžovanie existujúcej komunikácie,“ znie v posudku objednaného obyvateľmi Boskovičovej ulice.
Investor na výhrady reagoval posúdením dopravnej situácie od iného dopravného inžiniera. „…novogenerovaná intenzita dopravy od pripravovanej investície nemá za následok prekročenie kapacity miestnej cesty Boskovičova ani potrebu zmeny jej kategórie,“ uvádza sa v posudku objednaného investorom.
Dopravný analytik Jozef Drahovský sa s rozdielnymi posudkami na ten istý zámer stretáva často. „Je to z toho dôvodu, z ktorého sa pozerá znalec. Niekedy sa pozerá z toho dôvodu, akým spôsobom to postaviť, ako tam dostať nové autá, a nehľadí na to, čo je tam existujúce a čo sa bude diať po výstavbe,“ vysvetlil.
„Druhý posudok pozerá na to, v akom stave to tam je, kde ľudia parkujú, kde a akým spôsobom je zabezpečená doprava ráno, večer. A keď sa tam niečo zahustí a dorobí, aký to bude mať na nich dopad,“ dodal.
Stanoviská úradov sa nezmenili
Stavebný úrad územné konanie v decembri 2024 po námietkach obyvateľov Boskovičovej ulice prerušil. Potom si vyžiadal k investičnému zámeru opätovné vyjadrenia polície, hasičov, hygienikov a ďalších úradov. Tie svoje súhlasné stanoviská potvrdili.
„Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska jeho nadriadeného orgánu. Navrhované dopravné riešenie bolo vyhodnotené ako dostatočné,“ ozrejmila hovorkyňa Nového Mesta Goffová.
„Tam všade konštatujú, áno, že dôjde k značnému poškodeniu Boskovičovej ulice, a tým to pre nich končí,“ poznamenala Hoffmanová.
„Vyjadrenia obyvateľov vnímam rovnako ako úrady, ako neopodstatnené, a každú opodstatnenú pripomienku radi zapracujeme,“ skonštatoval Marhula.
„Priali by sme si, aby bol developer aspoň ochotný sa s nami stretnúť a baviť sa o nejakom zmenšení plánovaného projektu. Je naozaj rozdiel, či sa bavíme o ôsmich domoch alebo o štyroch domoch, povedzme. A takisto aj to, že nám tu naozaj veľmi zhorší kvalitu existovania na veľmi dlhý čas a že teda, čo za to,“ povedala Hoffmanová.
Obyvatelia sa s investorom stretli
Jediné stretnutie obyvateľov a investora sa na mieste plánovanej stavby uskutočnilo v novembri 2024. Išlo o stretnutie, ktoré v rámci územného konania nariadil stavebný úrad. „S účastníkmi som sa osobne na mieste stretol a prešli sme si všetky dostupné riešenia. Projekt má 50 percent zelene a zastavanosť pod dovolenou hranicou,“ potvrdil Marhula.
„Mám za to, že projekt sme zmenšili na maximum. Územnoplánovacia informácia povoľuje vyššiu podlažnosť, ktorú sme sa rozhodli nerealizovať výlučne vzhľadom na okolitú zástavbu,“ dodal.
Územné konanie stále nie je ukončené, pre opätovné námietky obyvateľov ho stavebný úrad druhýkrát prerušil vlani na jeseň.
„O námietkach účastníkov konania stavebný úrad rozhodne v konečnom rozhodnutí v súlade s platnými právnymi predpismi,“ avizovala Goffová.
Svoje pripomienky obyvatelia podložili ďalším odborným posúdením dopravnej situácie. Od úradov okrem toho žiadajú, aby kapacitu ciest a križovatiek v tejto lokalite posudzovali komplexne a zohľadnili ďalšiu plánovanú výstavbu.
„Doprava v lokalite Jaskový rad je veľmi komplikovaná, nakoľko ide o veľmi úzke cesty. Je tam vysoká hustota dopravy, je tam doprava v oboch smeroch. A každé ďalšie zahusťovanie prináša nové a nové problémy,“ zhodnotil Drahovský.
„Kumulatívne vplyvy rozvoja územia sa riešia najmä na úrovni územného plánovania a dopravných koncepcií, keďže v stavebných konaniach sa jednotlivé projekty posudzujú samostatne na základe podkladov vzťahujúcich sa ku konkrétnemu zámeru,“ poznamenala Goffová.
Mesto by podľa Drahovského malo posudzovať lokalitu „globálne“. „Lebo stačí jedna jediná stavba a dokáže zablokovať dopravu, respektíve znehodnotiť celé územie,“ dodal.
Dopravnú štúdiu vypracovať nemôžu
Odhadnúť vplyv plánovanej výstavby na dopravu dokáže dopravná štúdia. „Vzhľadom na to, že tento projekt zďaleka neobsahuje 200 parkovacích miest, nie je potrebné vypracovať a predložiť dopravnú štúdiu danej lokality,“ uviedla Goffová.
„Pokiaľ budete naozaj posudzovať len všetko pre výstavbu a nie pre existujúcich bývajúcich, tak dostanete úplne diametrálne výsledky,“ skonštatoval Drahovský.
Magistrát aj stavebný úrad opakujú, že nemôžu v jednom prípade uložiť povinnosť vypracovať dopravnú štúdiu a v inom nie. Porušili by tým správny poriadok. Zákon teda aj v tomto prípade bude dodržaný, no otázne je, ako to ovplyvní život obyvateľov v tejto lokalite.
„Nerobím si žiadne ilúzie, že my nejako developera zastavíme. To určite nie. Robíme, čo sa dá, čo nám umožní zákon, legislatíva. No a uvidíme. Vôbec nevieme, čo bude ďalej. Netušíme,“ uzavrela Hoffmanová.
