Je najvyšší čas ukončiť vojnu na Ukrajine diplomatickými rokovaniami, ktoré povedú k nastoleniu spravodlivého trvalého a udržateľného mieru. Ten by mal poskytnúť garancie, že nedôjde k obnoveniu bojov a otvoriť cestu Ukrajine k mierovej prosperite a vytvoreniu podmienok na začatie prístupových rokovaní o jej vstupe do EÚ. Pri príležitosti štvrtého výročia konfliktu to uviedol prezident SR Peter Pellegrini.
„Diplomacia musí byť zároveň jediným prostriedkom na vyriešenie akýchkoľvek otázok vo vzťahu medzi Slovenskom a Ukrajinou,“ skonštatoval Pellegrini.
Vojna podľa prezidenta priniesla skazu, utrpenie a smrť státisícom vojakov na oboch stranách bojovej línie. Podotkol, že vojna zničila životy nevinných rodín a mnohých vyhnala žiť do zahraničia. Ocenil, že na Slovensku našli mnohí Ukrajinci útočisko a šancu na pokojný život v mieri.
Vojna na Ukrajine sa naplno začala 24. februára 2022, keď ruský prezident Vladimir Putin oznámil začiatok „špeciálnej vojenskej operácie“ proti Ukrajine. Vojna medzi Ukrajinou a Rusom je najväčším ozbrojeným konfliktom v Európe od druhej svetovej vojny.
Európska únia, NATO a Spojené štáty a ďalšie krajiny v reakcii na ruský vpád na Ukrajinu uvalili na Rusko rozsiahle sankcie a začali Kyjevu poskytovať vojenskú, finančnú a humanitárnu pomoc. Rokovania o prímerí v roku 2025 obnovili Spojené štáty americké. Zatiaľ však neviedli k zastaveniu bojov a útokov.
Rusko v súčasnosti okupuje takmer 20 percent ukrajinského územia, pričom prakticky denne útočí na mestá, dediny a civilnú infraštruktúru, čo má za následok aj najhoršiu energetickú krízu od začiatku invázie.
Vysoká cena vojny
Cena vojny na Ukrajine je podľa predsedu Národnej rady SR Richarda Rašiho (Hlas-SD) vysoká a hľadanie mierového riešenia vyžaduje trpezlivosť a zodpovednosť všetkých zúčastnených strán. Raši dúfa, že to už nebude trvať dlho, keď zbrane utíchnu a ľudia na Ukrajine budú môcť opäť žiť v pokoji a bezpečí. Predseda parlamentu to uviedol vo svojom stanovisku pri príležitosti štvrtého výročia začiatku vojny na Ukrajine.
„Od začiatku vojny na Ukrajine dnes ubehli štyri dlhé roky. Tento vojenský konflikt, keď Rusko napadlo Ukrajinu, je najväčší od čias druhej svetovej vojny a zásadne narušil mier a bezpečnosť v celej Európe. Spôsobil obrovské ľudské aj materiálne straty. Tisíce životov boli tragicky prerušené, milióny ľudí museli opustiť svoje domovy a mnohé mestá a obce sa zmenili na trosky,“ zhrnul Raši.
Táto vojna nám podľa jeho slov pripomína, aká krehká je bezpečnosť a ako rýchlo sa môže zmeniť život ľudí.
Raši podotkol, že ani po štyroch rokoch napriek snahám medzinárodného spoločenstva nebola stále nájdená cesta k mieru. „Boje pokračujú a každý deň prináša nové obete, utrpenie civilistov a vážne dôsledky pre celý región,“ doplnil.
Aj keď dosiahnutie mieru môže podľa šéfa parlamentu vyžadovať ťažké kompromisy, jeho hodnota je nespochybniteľná – mier je vždy hodnotnejší než pokračovanie vojny a jeho obnova je našim záväzkom voči budúcim generáciám.
Diplomatické riešenie konfliktu
Komplexný, spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine je možné dosiahnuť len diplomatickým riešením, ktoré bude založené na kľúčových princípoch Charty OSN a potvrdí suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznávaných hraníc.
Na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve to v utorok vyhlásil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár. V mene Slovenska zároveň vyjadril znepokojenie nad správami o deportáciách ukrajinských detí.
„Vojna na Ukrajine spôsobila nesmierne utrpenie miliónom civilistov, zničila kritickú infraštruktúru a ohrozila samotné základy medzinárodného poriadku,“ povedal Blanár v deň štvrtého výročia ruskej invázie na Ukrajinu. Upozornil, že presun ukrajinských detí vyvoláva vážne obavy, a zdôraznil význam ochrany detí v ozbrojených konfliktoch.
Vojnu chce Rusko
Vojna na Ukrajine priniesla tisíce mŕtvych či zničené mestá. Pripomenul to líder opozičného hnutia PS a poslanec Národnej rady (NR) SR Michal Šimečka. Zároveň upozornil, že vojna pokračuje len preto, že ju chce Rusko.
„Dnes si pripomíname štvrté výročie hanebnej ruskej invázie na Ukrajinu, najkrvavejšej vojny v Európe od druhej svetovej vojny. Pred štyrmi rokmi Ruská federácia bez akejkoľvek provokácie napadla svojho suseda. Tisíce mŕtvych, zničené mestá, rozbombardovaná infraštruktúra a milióny ľudí, ktorí prišli o domov, sú priamym dôsledkom rozhodnutia Vladimira Putina viesť agresívnu vojnu,“ poznamenal.
Šimečka zároveň skonštatoval, že súčasná vláda Roberta Fica (Smer-SD) sa v tejto veci stavia na nesprávnu stranu dejín.
„Namiesto jasnej solidarity s napadnutou krajinou sledujeme dezorientáciu na všetky štyri svetové strany, ktorá oslabuje Ukrajinu a pomáha Rusku. Zastavenie dodávok elektriny na Ukrajinu v čase zimy, keď Ukrajinci čelia ruským útokom na ich energetickú infraštruktúru, je morálne zlyhanie Fica ako človeka a politická hanba celej jeho koalície,“ dodal.
Zdôraznil, že Slovensko má byť pevnou súčasťou demokratickej Európy, nie spojencom agresora.
Ochrana ako morálna povinnosť
Ochrana Ukrajiny nie je len otázkou medzinárodného práva, ale základnou morálnou povinnosťou. Dôležitá je aj v súvislosti s národným a bezpečnostným záujmom Slovenska. Ak totiž padne Ukrajina, ruský imperializmus bude stáť na slovenských hraniciach. Uviedlo to opozičné KDH pri príležitosti štvrtého výročia začiatku vojny na Ukrajine.
Za neakceptovateľné označilo pondelkovú (23. 2.) žiadosť predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD) o zastavenie núdzových dodávok elektriny na Ukrajinu, ako aj zablokovanie európskych sankcií proti Rusku na pondelkovom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci. Slovenská vláda svojimi rozhodnutiami podľa hnutia robí z krajiny nespoľahlivého partnera a ťahá ju do medzinárodnej izolácie.
KDH tiež spomenulo, že po skončení vojny bude Ukrajinu čakať proces povojnovej obnovy a pre Slovensko to môže byť príležitosť na ekonomický a infraštruktúrny rozvoj.
„Ak sa však chceme na tomto budovaní podieľať, musíme byť vnímaní ako dôveryhodný a spoľahlivý partner. Ukrajinci si veľmi dobre zapamätajú, kto im v najťažších chvíľach pomáhal a kto sa im otáčal chrbtom či dokonca podrážal nohy,“ dodalo hnutie.
Čo najrýchlejšie ukončenie konfliktu
Líder koaličnej SNS a podpredseda Národnej rady (NR) SR Andrej Danko volá po čo najrýchlejšom ukončení konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. Apeluje na obnovu vzťahov medzi krajinami. Upozorňuje tiež na to, že pre Slovensko to má byť ponaučením. Zároveň však zdôrazňuje, že nejde o konflikt SR a nemá sa preto do neho nechať vtiahnuť. Vyplýva to z vyjadrenia Danka vo videu na sociálnej sieti.
„Konflikt musí čím skôr prestať. Musia sa obnoviť vzťahy medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou. Ukrajina však nie je členským štátom Európskej únie a ani ním nemôže byť. Ukrajina nie je členským štátom NATO a ani ním nemôže byť. Či sa na mňa niekto hnevá alebo nie. V každom prípade som presvedčený, že si zaslúžia úctu všetci tí, ktorí sú obeťami tohto konfliktu, bez ohľadu na to, na ktorej strane konfliktu sú, pretože sú obete. A tí skutoční ľudia, ktorí to spôsobili, tí na nich zarábajú, tí sa tešia, prehlbujú konflikt a bránia podpisu mierových zmlúv,“ skonštatoval.
Danko zároveň zdôraznil, že tento konflikt musí byť pre Slovensko ponaučením. „Je veľmi ľahké vyvolať konflikt medzi Slovákmi a Maďarmi. Pozrime sa do histórie. Máme si mnohé čo vyčítať, mnohé čo odpúšťať, pretože každý národ má svoje vzťahy, históriu, traumy, problémy s územiami, národnostnými menšinami, prisťahovalcami. No napätie a konflikty často vyvolávajú tí, ktorí na konci dňa z toho ťažia. Kto je víťazom tohto konfliktu? Určite to nie je ani Ruská federácia, ani Ukrajina. Rusko stráca kontakty, Ukrajina musela odovzdať svoje nerastné bohatstvo. A zomierajú len Ukrajinci a Rusi,“ podotkol.
Šéf národniarov tiež skonštatoval, že ide o problém Ruska a Ukrajiny, ktorý si musia vyriešiť, a SR ani EÚ by sa do neho nemali nechať vtiahnuť. „A ak si západné štáty myslia, že pomocou Ukrajine jej pomáhajú, opak je pravdou. Dochádza len k zneužívaniu Ukrajincov,“ okomentoval. Hovoril o zneužívaní pomoci a korupcii na Ukrajine.
„My malý národ sme pomohli Ukrajine so sumou viac ako štyri miliardy eur. Za to sme mohli mať postavené veľké diaľničné úseky. Za to sme mohli mať postavených 80 nemocníc. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby takéto peniaze išli napríklad na okresné nemocnice a nie mimo územia SR,“ dodal.
