Krach cestovnej kancelárie otvoril otázku, či sú slovenskí dovolenkári pri úpadku firiem dostatočne chránení. Poistenie totiž nepokrylo všetky škody. Štátu teraz hrozí, že za nedostatočný systém ochrany bude niesť zodpovednosť.
Európska smernica hovorí, že zákazníci musia dostať späť všetky peniaze, aj keď cestovná kancelária skrachuje. Na Slovensku majú firmy povinné poistenie alebo bankovú záruku vo výške minimálne 30 percent tržieb. V prípade vlaňajšieho krachu poisťovňa vyplatí len viac ako polovicu škôd.
„Vôbec s tým nie som spokojná. Určite budeme niečo robiť. Sme v skupine poškodených, takže tam sa viacerí pospájame a chceli by sme niečo podniknúť,“ hovorí bývalá klientka skrachovanej cestovnej kancelárie Veronika.
Jedným z riešení, o ktorých sa diskutuje, je spoločný garančný fond. Doň by cestovné kancelárie posielali peniaze. Tie by uhradili škody nad rámec poistenia. Poisťovne hovoria, že by to mohlo priniesť istotu, ale zájazdy by mohli byť drahšie.
Ochrane dovolenkárov sa v Správach venovala redaktorka Magdaléna Štefanicová:
„Garančný fond by mohol byť zárukou uspokojenia všetkých nárokov klientov v prípade úpadku. Na druhej strane, príspevky cestovných kancelárií do fondu by mohli mierne zvýšiť náklady na ich podnikanie,“ vysvetľuje hovorkyňa Asociácie poisťovní Slovenska Eva Jacková.
„Účelom by malo byť nastavenie takého systému, ktorý zabezpečí stopercentné uspokojenie nárokov klientov cez poistenie alebo bankovú záruku každého podnikateľa,“ píše v stanovisku prezidentka Slovenskej asociácie cestovných kancelárií Ľudmila Masariková.
Model v Česku
Cestovné kancelárie upozorňujú, že podobný model funguje od roku 2018 v Česku. „Prvá vec je, že poisťovňa začne počítať škody. Vo chvíli, keď sa dostáva do situácie, že nevie kompletne odškodniť všetkých klientov a pokryla tú škodu, nastupuje garančný fond. Ten dorovnáva čiastku, ktorá je rozdielna,“ objasňuje riaditeľka komunikácie zo Státního fondu podpory investic Karolína Smetanová.
„Poctiví podnikatelia sa opakovane skladajú na tých nepoctivých. Takémuto systému by sme sa na Slovensku určite chceli vyhnúť,“ pokračuje Masariková. Ak by Brusel rozhodol, že ochrana klientov u nás nie je dostatočná, štát by mohol čeliť žalobám aj miliónovým škodám.
„Nemyslím si v tomto prípade, že by bol úmysel štátu poškodiť klientov cestovných kancelárií. Je to však možno zanedbanie určitých vecí pri zabezpečovaní finančnej záruky,“ objasňuje Vlasta Kunová z Právnickej fakulty UMB .
„Dajte nám trošku času, určite sa dostaneme aj k týmto záležitostiam. Počítam s tým, že toto volebné obdobie to nestihneme,“ dodáva minister cestovného ruchu a športu SR Rudolf Huliak.
