Platnosť Zmluvy o strategických útočných zbraniach New START sa skončí už vo štvrtok 5. februára. Táto zmluva je poslednou platnou dohodou o kontrole zbrojenia medzi Spojenými štátmi a Ruskou federáciou, ktoré sú najväčšími jadrovými veľmocami vlastniacimi približne 90 percent všetkých jadrových zbraní.
Dokument podpísali 8. apríla 2010 na Pražskom hrade prezidenti USA a Ruska Barack Obama a Dmitrij Medvedev s platnosťou na desať rokov od ratifikácie. Dohoda New START nadobudla účinnosť 5. februára 2011.
Nahradila Zmluvu o znížení stavu strategických útočných zbraní START (Strategic Arms Reduction Talks), ktorú 31. júla 1991 podpísali prezidenti USA a Sovietskeho zväzu George Bush st. a Michail Gorbačov. Tá nadobudla platnosť v decembri 1994 a jej účinnosť vypršala v decembri 2009.
Posledná funkčná poistka proti nekontrolovanému rastu amerických a ruských jadrových arzenálov znížila ich počet na princípe nukleárnej parity o približne jednu tretinu na 1 550 jadrových hlavíc. Súčasne na 700 redukovala počty jadrových nosičov medzikontinentálnych rakiet na súši, rakiet odpaľovaných z ponoriek a strategických bombardérov.
Medzi kľúčové body zmluvy patrili mechanizmy kontroly, ktoré zahŕňali vykonávanie inšpekcií a pravidelnú výmenu údajov o jadrových silách.
Približne rok po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu pozastavil šéf Kremľa Vladimir Putin v roku 2023 účasť Ruska na tejto dohode. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že Moskva nemôže vpustiť inšpektorov NATO kontrolovať ruský jadrový arzenál, lebo Západ koordinuje a riadi útoky Ukrajiny na strategické ciele v Rusku.
Putin ale súčasne vyhlásil, že Moskva bude naďalej dodržiavať limity, ktoré sa týkajú bojových hlavíc, rakiet a ťažkých bombardérov.
Kroky po uplynutí
Vlani v septembri navrhol Kremeľ Bielemu domu, že Moskva bude dodržiavať obmedzenia vyplývajúce zo zmluvy New START ešte rok po uplynutí jej platnosti, ak to isté urobia aj USA. Americký prezident Donald Trump na návrh doteraz nereagoval.
Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov tesne pred vypršaním platnosti zmluvy povedal, že aj mlčanie Washingtonu možno chápať ako odpoveď.
Zmluva sa už nedá predĺžiť, pretože umožňovala len jedno predĺženie, na ktorom sa na obdobie piatich rokov dohodol vo februári 2021 Putin s bývalým prezidentom USA Joem Bidenom.
Trump začiatkom tohto mesiaca naznačil, že by mohol nechať platnosť zmluvy uplynúť bez prijatia ponuky Ruska. „Ak vyprší, tak vyprší,“ povedal v rozhovore pre denník The New York Times o dohode New START. „Proste uzavrieme lepšiu dohodu,“ dodal americký prezident.
Trump požaduje, aby nová zmluva, ktorá nahradí New START, zahŕňala aj ďalšie štáty vrátane Číny. V podobnom duchu sa vyjadril aj Putin, ktorý naznačil, že nová zmluva by mala zahŕňať tiež jadrové arzenály Francúzska i Spojeného kráľovstva. Peking však túto požiadavku odmieta.
Deväť štátov vlastniacich jadrové zbrane malo podľa odhadov začiatkom Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) začiatkom minulého roka k dispozícii dovedna 12 241 jadrových hlavíc. Ako krajiny s jadrovými zbraňami vymenúva SIPRI Spojené štáty, Rusko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Čínu, Indiu, Pakistan, Severnú Kóreu a Izrael. Posledný menovaný štát však svoj jadrový arzenál nikdy nepriznal.
SIPRI varuje pred nebezpečnými novými pretekmi v jadrovom zbrojení. Skončením platnosti zmluvy New START totiž nebudú najväčšie jadrové veľmoci na svete prvýkrát za viac ako polstoročie viazané žiadnymi limitmi a podľa expertov môže špirála jadrového zbrojenia priniesť svetu nepredvídateľné riziká.
