Výkony slovenských hokejových reprezentantov na zimných olympijských hrách 2026 v Taliansku pozorne sledoval aj bývalý brankár Rastislav Staňa. Majster sveta z roku 2002 vyzdvihol predovšetkým tímového ducha a skvelé výkony gólmanov.
Slováci podľa neho ukázali, že sú konkurencieschopní, no na medailu im po prieniku do semifinále chýbala väčšia kvalita. Zároveň zdôraznil, že štvrtá priečka na turnaji s hráčmi z NHL by sa nemala stavať nad bronz z Pekingu 2022.
„Medaila je stále medaila. Nikto sa nepozerá na to, akí hokejisti na olympiáde hrali. Ľudia a aj hráči si budú vždy pamätať, že získali cenný kov. Štvrté miesto by sme nemali dávať nad medailu. Na štvrtú priečku sa zabudne, aj keď z toho bol pekný tímový úspech. Médiá tiež spätne píšu o tom, koľko medailí sme získali, nie o tom, koľkokrát sme boli štvrtí,“ uviedol Staňa v rozhovore pre spravodajský web STVR.
Slováci mali aj šťastie
Akým hokejom sa Slováci prezentovali na ZOH?
Všetci veľmi často používali slovo kolektívny – v kabíne vládol tímový duch. Tím nebol postavený na individualitách, čo je v športe veľmi dôležité, aj keď sme mali talentované hviezdičky ako Šimon Nemec a Juraj Slafkovský.
Vyšiel im hlavne prvý zápas a potom podľa neho nastolili, že musia hrať takto, pretože top tímy ako USA, Švédsko či Fínsko mali v porovnaní s nami inú kvalitu. Chalani vedeli, že jedine tímovým duchom môžu vyhrať.
Čo Slovákom chýbalo, aby z Milána prišli s medailou?
V prvom rade kvalita. Pozrime sa na to, proti akým tímom sme nastupovali. V semifinále sme hrali proti Američanom, ktorí mali celý tím vyskladaný z hráčov NHL. Tí nám predviedli rýchlosť, na ktorú sú zvyknutí. Pre našich hráčov bolo dôležité, aby sa na rýchlosť adaptovali, ale celkovo nám chýbala kvalita.
Už len keď sa pozrieme na post brankára. Náš brankár Samuel Hlavaj je na hranici NHL, ale stále sa nemôže porovnávať s Hellebuyckom, ktorý má odchytaných niekoľko rokov v profilige a je oveľa skúsenejší. Neznamená to, že Hlavaj nemá kvalitu, ale keby sme takto porovnávali každého jedného hráča, tak by nám kvalita na porazenie top tímov jednoducho chýbala.
Je štvrté miesto reálnym odzrkadlením aktuálneho postavenia slovenského hokeja vo svetovom meradle?
Určite nie. Švédi sa do semifinále nedostali, ale my sa nemôžeme považovať za lepších v hokejovej hierarchii, či už na mládežníckej úrovni alebo na mužskej. Turnaj je taký a priklonilo sa k nám aj šťastie.
Pomohlo nám, že sme zo základnej skupiny, v ktorej sme mali Fínov a Švédov, postúpili prví a vo štvrťfinále sme narazili na hrateľných Nemcov, cez ktorých sme prešli do top 4. Urobili sme všetko preto, aby sme sa do semifinále dostali, ale mali sme aj športové šťastie. Keby sme v závere nedali gól Švédom, turnaj mohol dopadnúť úplne inak.
Je štvrté miesto na turnaji s hráčmi z NHL cennejšie ako tretie miesto z Pekingu 2022 bez hráčov NHL?
Medaila je stále medaila. Nikto sa nepozerá na to, akí hokejisti na olympiáde hrali. Ľudia a aj hráči si budú vždy pamätať, že vyhrali medailu. Štvrté miesto by sme nemali dávať nad medailu. Na štvrtú priečku sa zabudne, aj keď z toho bol pekný tímový úspech a potešil množstvo fanúšikov. Aj preto boli chalani smutní, lebo nezískali žiaden cenný kov.
Médiá tiež spätne píšu o tom, koľko medailí sme získali, nie o tom, koľkokrát sme boli štvrtí. V roku 2006 sme v Turíne taktiež hrali krásny hokej, vyhrali sme skupinu a potom vypadli vo štvrťfinále. Nebol z toho úspech. To isté aj teraz, dokázali sme byť konkurencieschopní, odohrali sme pekné zápasy, ale na medailu nedosiahli, takže sa to nedá považovať za obrovský úspech.
Hlavaj a Škorvánek – aktuálne najlepšie, čo máme
Poďme na vašu špecializáciu. Ako hodnotíte výkony slovenských brankárov Samuela Hlavaja a Stanislava Škorvánka?
Potvrdili svoju dominanciu. Samuel Hlavaj je z roka na rok lepší brankár, aj keď by sme na farme čakali od neho lepšie výkony. Ukázal, že pre Slovensko vie byť spoľahlivý a podávať nadštandardné výkony.
Škorvánek odchytal len zápas a pol, ale ukázal, že opäť posunul svoju výkonnosť a aj tréneri tým, že ho nasadili do duelu proti Talianom ukázali, že v ňom majú dôveru. Tímu pomohol k dôležitému víťazstvu, pretože proti Talianom sme nemohli zakopnúť. Zápas bol pre brankára ťažký, pretože nemal veľa práce, ale vytiahol viacero fantastických zákrokov. Nezabúdajme, že sme vyhrali len o gól, takže výkon gólmana bol dôležitý.
Do akej miery môže Hlavajovi účasť na ZOH pomôcť na tímovej úrovni?
Bolo by super, keby si to preniesol do klubu, v ktorom má ťažkú pozíciu. Pomohlo by mu to psychicky a aj jeho sebavedomiu. Uvidíme, ako mu ZOH pomôže. Nemyslím si, že bude preradený do prvého tímu, ale v športe musíte čakať na svoju príležitosť. V Minnesote sa môže stať čokoľvek, zraní sa brankár a Samo dostane šancu, pretože ukázal, že dokáže chytať aj proti najlepším hráčom na svete.
Hovoríte, že potvrdili dominanciu. Považujete ich teda aktuálne za najlepších slovenských brankárov?
Jednoznačne áno. Niektorí budú možno polemizovať, že máme Patrika Rybára a Adama Húsku, ale podľa mňa práve Hlavaj a Škorvánek to aj dokázali na ZOH. Máme aj ďalší sled brankárov, ktorí sú kvalitní, ale títo dvaja sú pre mňa momentálne najviac top.
Ako sa dá vysvetliť, že keď Hlavaj príde do reprezentácie, tak sa z neho stáva veľká opora tímu, aj napriek tomu, že klubovú sezónu nemá takú, ako by aj on sám chcel?
Dôležitá je pozícia. Samo je už od mládežníckych čias náš top brankár, na ktorého sme sa spoliehali, či už na MS do 18 alebo 20 rokov. Rýchlo sa dostal do seniorskej reprezentácie aj skrz to, že tréner brankárov Ján Lašák poznal jeho kvality. V reprezentácii sa cíti dobre a rád reprezentuje.
Dôležitá je aj hlava. MS či ZOH sú krátkodobý turnaj. Cíti podporu od spoluhráčov a trénerov, a tak sa im chce odvďačiť. Je ľahšie sústrediť sa na päť, šesť či sedem duelov, ako podávať takéto výkony dlhodobo, pričom ešte musíte o svoju pozíciu bojovať s ďalšími gólmanmi. Je náročné si ju vybojovať a potom si ju aj udržať, keď príde ďalší talentovaný chlapec, ktorý vám ju chce zobrať. Nie nadarmo sa hovorí, že NHL je najnáročnejšia súťaž.
Všimli ste si nejaké herné situácie, ktoré robili našej brankárskej dvojičke väčšie problémy?
Celkovo sme si museli všimnúť, že úzke klzisko robilo hokej rýchlejším. Bolo veľa situácií, kedy nás top tímy zavreli a brankár musel byť v permanencii nielen desať alebo 20 sekúnd, ale aj dlhšie. Hra bola rýchla, takže si na to chalani museli zvyknúť. Samo mal výhodu, pretože pôsobí v zámorí. Stano dostal zápas proti Talianom preto, lebo v ňom nebola až taká rýchlosť. Dôležité bolo byť čo najtrpezlivejší, aby dokázali ustáť na nohách rôzne krížne prihrávky a dorážky. Zvládli to super. Samo pôsobil tak, že vždy je na správnom mieste a bolo vidieť, že sa korčuliarsky a pozične zlepšil.
Tretím brankárom bol 21-ročný Adam Gajan, ktorý do žiadneho duelu nezasiahol. Nasal však atmosféru veľkého podujatia. Ako ho môže táto skúsenosť ovplyvniť aj do budúcnosti?
Keď sa tréneri rozhodovali o pozícii trojky, premýšľali, či dajú príležitosť niekomu mladšiemu alebo skúsenejšiemu, pričom vedeli, že skúsení Hlavaj a Škorvánek turnaj odchytajú. Rozhodli sa správne. Adam na MS do 20 rokov ukázal, že je brankár s perspektívou a pomohlo mu to aj na drafte.
Teraz zažil obrovskú skúsenosť, pretože videl, ako fungujú tí najlepší hráči a na tréningu si proti nim aj zachytal. Vyskúšal si atmosféru a videl, ako sa dosahujú kvalitné tímové úspechy. Taktiež pozoroval prácu Samuela Hlavaja, takže mohol vidieť, čo mu ešte chýba, aby bol lepší. Musíme sa pozerať do budúcna, pretože potrebujeme čo najširšie a najkvalitnejšie portfólio brankárov smerom k MS, ktoré sú každý rok. Bola to pre neho skvelá skúsenosť. Už len byť pri tom je vždy lepšie, ako to len sledovať v televízii.
Čakanie na slovenského brankára v NHL
Slovensko bolo jednou z troch krajín, ktorá nemala na súpiske brankára zo zámorskej profiligy. Prečo po konci Jaroslava Haláka už nemáme v NHL stabilne chytajúceho gólmana?
Snažíme sa robiť všetko pre to, aby sa to zmenilo. Aj na kluboch už máme viacero trénerov brankárov. Robíme na mládežníckej reprezentačnej úrovni už niekoľko rokov kempy, aby sa s nimi pracovalo viac. O zlepšení práce s brankármi svedčí, že nám pribudli brankári, ktorí boli draftovaní, máme brankárov na zámorských univerzitách a na kanadských a amerických juniorkách. Teraz je to už len o tom, ktorý prerazí. Je to len otázkou času, niekoľkých rokov.
Mali sme draftovaných chalanov Adama Húsku a Dávida Hrenáka, ale do NHL sa nedostali. Máme informácie, vieme, čo nám asi chýba. Niekedy musíte mať aj šťastie, niekedy je to o pracovitosti alebo sa spojí viacero faktorov. Snažíme sa na to chalanov ešte lepšie pripraviť a v reprezentačných kempoch byť na nich tvrdí.
Máme však perspektívnych gólmanov, ktorí sú na dosah NHL. Či už je to spomínaný Hlavaj, veľkú šancu má aj Gajan, ktorý má na to fyzické parametre. Veľmi perspektívne sa javí aj Michal Prádel. Veríme, že niektorí z nich prerazí a následne budeme z toho čerpať informácie, aby sme mohli pomáhať ďalším chalanom.
Čo dnes musí mať brankár, aby mohol preraziť v NHL?
V prvom rade musí teda spĺňať nejaké fyzické parametre. Otázna je výška. Nejakú musí mať, hoci posledné roky z nej ubrali, pretože aj nižší brankári sa presadili. Potom je množstvo faktorov.
Najdôležitejšie, kde sa dá brankár posunúť, je jeho hlava. Môžete s ním fyzicky pracovať, ale hlava môže urobiť o 10, 20 či 30 percent navyše oproti iným. Tým, že NHL je najnáročnejšia súťaž, tak chalani musia byť pripravení na obrovský tlak a rýchlosť.
Konkurencia sa vo svete hokeja zvyšuje, je dnes preto presadiť sa ťažšie než pred 15 či 20 rokmi?
Vzhľadom na konkurenciu áno. Niekedy neboli dostupné také tréningové materiály a metódy a každá krajina sa snažila zlepšovať vlastnou cestou. Následne sa skrz internet hokej viac globalizoval a informácie sú dostupnejšie. Tým pádom aj menej hokejové krajiny dokážu vychovať dobrých brankárov. Konkurencia je dnes oveľa väčšia a tým pádom aj nároky, ktoré sú na brankára kladené.
Budúcnosť slovenských brankárov
Slovensko malo na ZOH vekovo najmladší káder s priemerom menej ako 28 rokov. Aký potenciál má podľa vás tento tím do budúcnosti? Môžeme očakávať ďalšie podobné úspechy?
Stále sa pozeráme na seba a na náš tím, ale nesmieme zabúdať na konkurenciu. Aj iné tímy majú mladých a talentovaných hráčov, ktorí budú postupne lepší. Skrz to musíme pracovať aj naďalej, aby sme mali ďalších nadaných hráčov. Teší nás, že máme Dalibora Dvorského, Juraja Slafkovského, Šimona Nemca, ktorí sú už teraz fantastickí, ale Česi, Fíni či Švédi majú takýchto talentov ešte viac.
Nezostáva teda nič iné, ako naďalej na mládežníckej úrovni pracovať, hľadať hráčov a dávať im príležitosť. Keď pôjdeme o štyri roky na ZOH, tak naše mužstvo bude možno vyzerať lepšie, ale konkurencia bude ešte silnejšia. Bude sa k nám musieť prikloniť aj šťastie.
Na záver trocha špekulácií. Ktorí brankári by mohli byť súčasťou nominácie o štyri roky? Ako by mohla vyzerať slovenská brankárska trojica na ZOH 2030?
Počítam, koľko bude mať môj syn rokov, či by tam už mohol byť (smiech). Štyri roky je dlhé obdobie, ale verím, že tam bude Adam Gajan a Samuel Hlavaj. Výkonnosť bude mať určite aj Stanislav Škorvánek, otázne je, kde bude chytať. Ak mám povedať ďalšie mladé meno, tak Michal Prádel, ktorého určite počas týchto štyroch rokov uvidíme chytať na MS.
