Železničná doprava je drahá, a tak sa v rámci konsolidácie šetrí aj na menších regionálnych linkách. Rušenie spojov však ľuďom prekáža. Otázkou zostáva, kto málo vyťažené linky zaplatí.
Príkladom šetrenia je aj linka Zvolen – Šahy. Pre štát bola nerentabilná, a tak ju zrušili. Ľudia tak museli z vlakov presadnúť do autobusov. Tie bývajú často plné.
„Keď nemáte kde sedieť, tak je to pre človeka ťažké, najmä pre starších, keď majú nejaké problémy,“ priblížila jedna z cestujúcich.
Mnoho študentov aj seniorov rušením spojov prichádza o bezplatné cestovanie. Na juhu Slovenska sa tak oproti iným regiónom, kde vlaky jazdia, cítia diskriminovaní.
Problémom v regionálnej vlakovej doprave sa v Správach venoval redaktor Alexander Ernest:
Menej vyťažené linky obmedzujú alebo rušia pre konsolidáciu a trate s vysokým dopytom posilňujú. Štát sa tak pri plánovaní obracia aj na samosprávy.
„Sme v období tvorby národného plánu dopravnej obslužnosti, kde vítame spoluprácu so samosprávnymi krajmi. Veríme, že aj vďaka nej sa nám podarí odstrániť aj zbytočné súbežné trasy vlakov a autobusov, ktoré sú neekonomické,“ reagovala hovorkyňa Ministerstva dopravy SR Petra Poláčiková.
Systém v Česku
Na porovnanie, v susednej Českej republike vlakové spoje financujú aj samosprávne kraje.
„Zlínsky kraj má tento rok v rozpočte na zaistenie osobnej železničnej dopravy pripravených viac než 41 miliónov eur. Dopravnú obslužnosť financuje prevažne zo svojho rozpočtu, zvyšnú časť financií dopláca ministerstvo dopravy,“ vysvetlila hovorkyňa Zlínskeho kraja Soňa Ličková.
Na Slovensku sa kraje podieľajú na platení autobusovej dopravy. Dotovanie vlakov by bolo násobne drahšie.
„Samospráva, aj regionálna, aj miestna, sa borí s ťažkým obdobím. V žiadnom prípade nemáme financie, aby sme my z vlastných zdrojov mohli dotovať železničnú dopravu,“ priblížil podpredseda BBSK Ján Beljak.
Recept na to, ako vlaky zachovať, je zvýšiť záujem nimi cestovať. Tomu predchádza zlepšenie časov odchodov, komfortu či služieb.
