Slovenskí sánkari Christián Bosman a Bruno Mick nedosiahli pri premiére na ZOH cieľ, ktorý si stanovili, ale veria, že o štyri roky príde ďalšia príležitosť a podajú lepší výkon. Mladíci chceli v súťaži dvojíc v Cortine d’Ampezzo skončiť do desiateho miesta, čo sa im nepodarilo o 0,219 sekundy a obsadili dvanástu priečku.
Bosman a Mick zatiaľ zbierajú úspechy v juniorských kategóriách. Vlani sa stali majstrami Európy do 23 rokov vo Winterbergu a koncom januára sa naladili na olympiádu striebrom z juniorských MS v Altenbergu. Medzi elitou dosiahli v tomto ročníku Svetového pohára najlepšie dvakrát 11. miesto a do najlepšej desiatky tesne neprenikli ani v stredu v Cortine d’Ampezzo.
„Dúfali sme v umiestnenie v top 10, ale myslím, že aj s tým 12. miestom by sme mohli byť celkom spokojní. Nie je to určite to, čo sme chceli, ale asi sa nemáme ani za čo hanbiť,“ zhodnotil vystúpenie mladší z dvojice, osemnásťročný Mick, ktorý však doplnil, že oproti vlaňajšiemu testovaciemu podujatiu na novej dráhe v Cortine sa posunuli o jedno miesto.
Slovenským reprezentantom nevyšla prvá jazda, po ktorej figurovali na 13. mieste, v druhej si pozíciu o jednu priečku vylepšili. „Prvá nebola úplne ideálna, bolo to omnoho horšie ako na tréningu, asi tam prevládal nejaký stres. Ale tú druhú sme celkom napravili. Bola tam menšia chybička vo vrchnej časti dráhy, ale celkovo s ňou môžeme byť spokojní,“ povedal dvadsaťjedenročný Bosman.
Až na výsledok sú z premiérovej účasti pod piatimi kruhmi nadšení. „Za mňa úplne. Je to super, je tu nespočetne veľa ľudí a takisto Cortina je asi jedno z najkrajších miest, kde sa odohrávajú tieto olympijské hry. Tie hory, dedina medzi tými kopcami, to je za mňa veľmi pekné,“ pokračoval Bosman.
Nadchla ich atmosféra
Zverencov trénera Jaroslava Slávika atmosféra v stredisku v srdci Dolomitov, kde sa konali zimné olympijské hry už v roku 1956, nadchla a veria, že sa predstavia aj na ďalších.
„Teraz nás čakajú ešte dva Svetové poháre a musíme dokončiť sezónu. Myslím si, že potom máme na čom pracovať celú letnú prípravu, hlavne teda na štartoch. Dúfam, že sa budeme zlepšovať hlavne v nich, keďže v jazdení nemáme až také rezervy ako na rampe. Budeme na sebe pracovať a na ďalšej olympiáde podáme lepší výkon,“ vyhlásil sebavedomo Mick.
V športe, ktorý nemá na Slovensku na ružiach ustlané, však musia tréningy absolvovať prevažne v zahraničí. V domácom prostredí im slúži iba štartovací trenažér v Starom Smokovci.
„To je jediné, čo tu môžeme trénovať. Ináč musíme do zahraničia, jazdiť na Slovensku sa, bohužiaľ, nedá,“ povedal Bosman a doplnil, že im veľmi pomáha to, že sú členmi VŠC Dukla Banská Bystrica. Mladší z dvojice Mick musí skĺbiť tréningové povinnosti s tými školskými: „Chodím na Strednú športovú školu v Poprade, ale učitelia sú veľmi zhovievaví, takže môžem povedať, že sa to dá veľmi dobre zvládať.“
