Nefunguje už takmer 20 rokov, definitívne uzavrieť a obnoviť sa ju však podarilo až teraz. Skládka odpadov Židová pri Vrábľoch s plochou dvanásťtisíc metrov štvorcových sa v minulosti dostala aj na takzvaný čierny zoznam skládok. Slovensko ich malo po vstupe do Európskej únie postupne uzavrieť.
Zeleň, odvodňovacie kanály aj náhradná výsadba – tak to dnes vyzerá na mieste, kde sa ešte nedávno kopili smeti a cez ne prerastali náletové dreviny, a to len asi päť kilometrov od mesta.
„Predstavovala environmentálnu záťaž, nachádzala sa aj v blízkosti vodného toku, čo predstavovalo veľké riziko,“ uviedla referentka odpadového hospodárstva Ivana Strömplová.
Zabezpečenie a rekultivácia skládky stáli mesto asi 900-tisíc eur, radnica na to získala výhodný úver z envirofondu.
„Na dobu 20 rokov s úrokovou sadzbou 0,1 percenta. Alternatívna možnosť bola len komerčný úver alebo čakať, ako sa čakalo dvanásť alebo 13 rokov na to, či vyjde nejaká environmentálna výzva,“ vysvetlil primátor mesta Vráble Viktor Németh.
Uzatvoreniu skládky Židová pri Vrábľoch sa v Správach o 16.00 h venovala redaktorka Jana Obrancová:
Žaloba od EK
Práve pre nečinnosť pri uzatváraní starých skládok Slovensko pred časom čelilo aj žalobe od Európskej komisie. Na pôvodnom zozname 35 skládok bola aj tá vo Vrábľoch.
„Počet sa postupne znížil na 21 problematických skládok a väčšina z nich je už postupne uzatváraná, resp. ministerstvo už má ukončený proces posudzovania vplyvov na životné prostredie,“ povedal riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu Ján Chovanec.
Ďalším záväzkom Slovenska je do roku 2035 znížiť celkové skládkovanie – zo súčasných asi 40 percent pod desať percent. Znamená to zvýšiť recykláciu a zvyšný odpad spracovávať inak. „Premeniť ho na energiu alebo teplo, to znamená dobudovať možno dve až tri nové spaľovne,“ dodal Chovanec.
„Potrebujeme vybudovať na Slovensku modernú infraštruktúru a zariadenia, ktoré budú dávať skutočný hospodársky a environmentálny význam, a najmä, aby sme neboli odkázaní na služby zo zahraničia a diktát ceny, ktorú nám tieto prevádzky určujú,“ uviedla hovorkyňa ministerstva životného prostredia Kristína Letková.
Na Slovensku fungujú len dve spaľovne – v Bratislave a v Košiciach. Zámery výstavby nových spaľovní spravidla narážajú na odpor miestnych.
